Vitajte v novej časti blogu e-shopu TVOJFON.sk kde si vysvetlíme všetky astronomické pojmy s ktorými sa môžete pri pozorovaní stretnúť.

A

Čo je aberácia (svetla)­?

Aberácia (v astronómii) je odchýlenie svetelného lúča, ktorý  prichádza od pozorovaného kozmického telesa, ktoré ho emituje alebo odráža k pozorovateľovi. Preto sa v skutočnosti nachádza  inde, než sa zdá.

Čo je absolútna jasnosť?

Je to celková energia, ktorá je vyžarovaná astronomickým telesom za jednotku času.

Čo je almagest?

Tento výraz sa používa pre najznámejší spis slávneho gréckeho astronóma a geografa Klaudia Ptolemaia. Jeho dielo pozostáva zo sady trinástich kníh a vzniklo v 2. storočí po Kr. v egyptskej Alexandrii. Spis zhromažďuje všetky antické poznania v astronómii, napr. polohy hviezd, planét, súhvezdí. Dielo taktiež obsahuje kompletný Hipparchov katalóg hviezd (originál sa žiaľ nezachoval), polohy (λ, β) 1 025 hviezd k epoche a ekvinokciu roku 138.

Čo je antropický princíp?

Je to tvrdenie, že vesmír je taký, aký je. Keby bol iný, neboli by sme tu a nemohli by sme ho pozorovať.

Čo je apex?

Apex je bod, do ktorého smeruje vektor okamžitej rýchlosti telesa na obežnej dráhe.

Čo je Apogeum?

Je to odzemie, teda najväčšia vzdialenosť Mesiaca alebo umelého vesmírneho telesa od Zeme. Opakom apogeum je perigea.

Čo je Archeoastronómia?

Archeoastronómia je štúdium starých alebo tradičných astronómií v ich kultúrnej súvislosti s použitím archeologickeja antropologickej evidencie. Antropologické štúdium astronomických praktík je v súčasnej spoločnosti  často nazývané etnoastronómia. Neexistuje konsenzus, či je etnoastronómia samostatná disciplína alebo je časťou archeoastronómie. Archeoastronómia je úzko spätá s historickou astronómiou.  Použitím historických záznamov nebeských javov, pre riešenie astronomických problémov a históriou astronómie,  používa záznamy na vyhodnocovanie astronomických tradícií.

Čo je asociácia hviezd?

Asociácia hviezd alebo aj hviezdne zoskupenie je veľmi voľná hviezdokopa (je skupina hviezd, ktoré drží gravitácia pokope), voľnejšia ako guľová ( sú tesné skupiny stoviek tisícov veľmi starých hviezd) aj otvorená hviezdokopa(obsahujú menej ako niekoľko stoviek hviezd a sú často veľmi mladé). Tieto zoskupenia hviezd objavil v roku 1947 Viktor Ambarcumian. Jedná sa o priestorovo ohraničenú skupinu, určitého typu hviezd so spoločným pôvodom, ktoré sú úzko spojenú s plynovo-prachovými hmlovinami. Hviezdnu skupinu možno považovať za najslabšie súdržnú hviezdokopu. Rozmery sú väčšinou oveľa väčšie ako rozmery otvorených hviezdokôp, dosahujú priemer 100-650 ly (skratka svetelného roku).

Čo je astrofyzika?

Je to vedný odbor, ktorý študuje vlastnosti ako sú intenzita žiarenia, spektrálne čiary, polohu zdroja a ďalšie, telies nachádzajúcich sa vo vesmíre a ich chemické zloženie.

Čo je astrometria?

Je to astrofyzikálny vedný odbor, zaoberajúci sa štúdiom elektromagnetického žiarenia vesmírnych objektov prípadne smerom lúča (odkiaľ prichádza). Vďaka tomu sme  schopní určiť polohu zdroja (súradnice) na sfére.

Čo je astronomická fotografia?

Prostredníctvom astronomickej fotografie môžete pútavo zobraziť vesmírne objekty, ich zaujímavé prejavy a rôzne zoskupenia na oblohe. K vytváraniu astrofotografii potrebujete teleskop, fotoaparát a chuť.

Čo je astronómia?

Je to veda o vesmíre, ktorá sa zaoberá  vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav. Zároveň však skúma aj fyzikálne a chemické vlastnosti vesmírnych objektov aj procesy, ktoré ich vyvolávajú.

Čo je azimut?

Je to odchýlka orientovanej priamky od astronomického severu, meraná v stupňoch a v smere hodinových ručičiek.

B

Čo sú bezhraničné podmienky?

Je to predpoklad, že vesmír je konečný, ale v imaginárnom čase nemá žiadnu hranicu.

Čo je big bank?

Alebo aj veľký tresk je výraz pre fyzikálny vznik vesmíru.

Čo je big crunch?

Alebo aj veľký krech, je možný scenár konca vesmíru, absolútneho zmrštenia. Analogická časovo obrátená verzia veľkého tresku, pri ktorom sa vesmír zrúti sám do seba.

Čo je biely trpaslík?

Je to vlastne astronomický objekt, hviezdny zvyšok, ktorý sa vytvorí, keď hviezda, ktorá má nižšiu hmotnosť, spotrebuje všetko jadrové palivo, ktoré mala. Charakteristické znaky Bieleho trpaslíka sa vyznačujú tým, že je veľmi horúci, malý a s malou svietivosťou. Dá sa povedať, že biely trpaslík je výsledkom toho, čo sa stane s našim slnkom. Ak aj nášmu slnku dôjde palivo na jadrovú fúziu, stane sa z neho tento druh hviezdy. Ak hviezdy spotrebujú všetko jadrové palivo, stanú sa z nich červené obry. Hviezdy odhodia svoje vonkajšie vrstvy a zostane z nich inertné jadro, ktoré je zložené prevažne z uhlíka a kyslíka. Biely trpaslík predstavuje práve toto obnažené jadro hviezdy.

Čo je bludica?

Je to starší názov pre planétu.

Čo je bod Omega?

Je to konečný okamih veľkého kolapsu vesmíru do jediného bodu (singularity). Môže k nemu v prípade uzavretého vesmíru (ak je priemerná hustota väčšia ako kritická hustota). Martin Ryle a Alan Sandage usudzujú, že bod omega by mal nastať za 70 mld. rokov. Bodom omega by tak skončil súčasný vesmír, ktorý začal aj ako bod približne pred 10 mld. rokov veľkým treskom (big bank). Väčšina súčasných odhadov hustoty vesmíru, zatiaľ nasvedčuje tomu, že vesmír by sa mal rozpínať večne.

Čo je bolid?

Je to veľmi jasný meteor, ktorý sa javí ako plošný útvar, na ktorom sa dá rozlíšiť obal, jadro, hlava, chvost a iskry. Prelet bolidu zvykne byť  sprevádzaný aj zvukovou stopou.

Čo je brzdenie vesmíru?

Rozsah brzdenia rozpínania vesmíru je určený celkovým množstvom hmoty vo vesmíre (čím viac hmoty vesmír obsahuje, tým silnejšie je vzájomné gravitačné priťahovanie a teda aj brzdenie rozpínania vesmíru). Celkové množstvo hmoty vo vesmíre, doposiaľ nie je presne známe (temná hmota), preto ani nie je možné určiť veľkosť brzdenia vesmíru. To súvisí s problémom modelu vesmíru. Je preto ťažké odpovedať na otázky „bude sa vesmír rozpínať nekonečne?“ alebo sa „zrúti do singularity?“

C

Čo je Cassini-Huygens?

Je to planetárna sonda, ktorá bola vypustená v 1997 a v roku 2004 doputovala na obežnú dráhu Saturnu k mesiacu Enceladus. V roku 2005 preletela Saturn 3x. Planetárna sonda je spoločný projekt americkej organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry ASI a je určená na výskum Saturnu, jeho okolia, prstencov a mesiacov.

 

Čo je CDM (Cold Dark Matter)?

Je to druh temnej hmoty, ktorá, ak existuje, sa pohybuje pomaly v porovnaní s rýchlosťou svetla. Predpokladá sa, že bola prítomná vo vesmíre od samého začiatku a s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvnil rast a vývoj galaxií ako aj vytvorenie prvých hviezd.

Čo je Cefeida?

Cefeidy sú pulzujúce hviezdy, ktorých perióda pulzov je úzko spätá s ich žiarivosťou. Pozorovaním pulzov, opakujúcich sa raz za 3 až 30 dní, sa dá zistiť, ako silno v skutočnosti hviezda žiari a prostredníctvom toho odvodiť jej presnú vzdialenosť. Tieto hviezdy sú v astronómii často používané na meranie vzdialeností v Mliečnej dráhe a blízkych galaxiách. K cefeidy patrí ja najznámejšia hviezda Polárka.

Čo je ceque?

Tento pojem označuje akési neviditeľné priamky, ktoré rozdeľujú svet. V systéme 'ceque' sú zakódované astronomické znalosti Inkov (potvrdené).

Čo je Cirkumpolárna hviezda?

Je to hviezda, ktorá sa nachádza v blízkosti nebeského pólu na nebeskej sfére a nikdy nezapadá za obzor. Je teda pozorovateľná za každého ročného obdobia a v každej nočnej hodine. Ak sú všetky cirkumpolárne hviezdy na ploche nejakého súhvezdia prípadne sú cirkumpolárne všetky hviezdy jeho základného obrazca, hovoríme, že celé súhvezdie je cirkumpolárne. V Európe sú viditeľné cirkumpolárne súhvezdia Veľká medvedica, Malá medvedica alebo Kasiopeja.

Čo je družica COBE?

COBE Cosmic Background Explorer bola prvá americká družica, ktorá sa venovala kozmológii (skúma začiatok, pôvod a možný osud vesmíru.) Úlohou družice bolo presne zmerať infračervené a mikrovlnové pozadie, ktoré prichádzalo zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po veľkom tresku.

Družicu COBE vypustila NASA v roku 1989 prostredníctvom nosnej rakety Delta. Na palube družice pracovali tri prístroje: DIRBE, ktorý meral difúzne infračervené žiarenie, FIRAS pre ďalekú infračervenú oblasť (spektrofotometer) a DMR pre diferenciálne mikrovlnné rádiometre. DIRBE a FIRAS sú chladené kvapalným héliom (nádrž na 650 litrov) na 2 K (−271 °C), detektor DMR je udržovaný pri teplote okolo 140 K (−133 °C). Elektrická energia jej bola dodávaná prostredníctvom solárnych panelov. Na základe merania z družice sa potvrdila správnosť teórie Veľkého tresku. Navyše sa zistilo, že v teplote žiarenia, ktoré je jej  pozostatkom, sú malé rozdiely. Družica bola aktívna až do roku 1993.

 

Č

Čo je čierna diera?

Čierna diera alebo gravitačný kolapsar je sústredením hmoty s tak vysokou hustotou, že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc (s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie). To znamená, že ani elektromagnetické žiarenie vrátane svetla, nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery. Preto sa nazýva „čierna“. Pomenovanie Čierna diera sa stal zaužívaným, aj keď sa v teórii nespomína žiadna „diera“ v klasickom slove zmysle, ale oblasť vesmíru, z ktorej nič neunikne.

Čo je Čierny trpaslík?

Je to posledné štádium vývoja hviezd s nízkou hmotnosťou. Teda vychladnuté hviezdy. Vznikajú z bielych trpaslíkov. Sú to obrie tuhé kryštály s atómovými jadrami, ktoré sú pravidelne rozmiestnené v kryštalickej mreži.

Čo je Červený trpaslík?

Červený trpaslík patrí medzi najchladnejšie, najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. Jedna sa o najmenej hmotné teleso, v ktorého vnútri môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium. Jeden z najznámejších červených trpaslíkov je naša najbližšia hviezda - Proxima Centauri.

 

Čo je Červený obor?

Je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M červenej farby. Červený obor je napríklad Aldebaran a Arktúr. Je to jedno z konečných štádií vývoja hviezd do 1,4 hmotnosti Slnka. Je predpoklad, že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka ak vyčerpajú všetky zásoby vodíka v jadre. Vodík spaľujú bližšie k okraju hviezdy, čo má za dôsledok, že sa zväčšujú a chladnú. Tým sa veľmi zvyšuje jasnosť hviezdy, zhruba 1000 až 10 000x a znižuje sa efektívna teplota. Stáva sa to preto lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a preto hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje od 2000 do 4000°C.

D

Čo je ďalekohľad?

Je to veľká spojná šošovka, ktorá sústreďuje svetlo hviezdy do ohniska, za ktorým je pripojený okulár (podobne ako pri mikroskope) Ďalekohľad je optický prístroj, ktorý je zvyčajne určený do ruky, s ktorým môžete pozorovať vzdialene objekty so zväčšením. Ovládajú sa pomocou vnútorného objektívu, zaostrovacieho objektívu a okuláru. Cez ďalekohľad pozorujeme priamo očami na zväčšený objekt vo vzdialenosti.

Označenie ďalekohľadov napríklad 10x50 predstavuje 10 - násobné zväčšenie a 50mm priemer objektívu. Ďalší dôležitý parameter je rada kvality skla ďalekohľadu. Skla rozdeľujeme podľa kvality - BaK-4, BK-7, BK-10, ED sklo.

Ďalekohľady rozlišujeme podľa modelových kategórií:
- Binokulárne ďalekohľady pre pozorovanie oboma očami naraz. Široká škála pre turistiku aj sledovanie športov.
- Monokulárne ďalekohľady pre pozorovanie jedným okom. Široký výber na pozorovanie nočnej oblohy, vtáctva či inej zveri.
- Pozorovacie ďalekohľady alebo spektívy sú monokulárne výsuvné ďalekohľady pre veľmi vzdialené objekty.
- Námornícke ďalekohľady určené pre rybárov a námorníkov, keďže sa neutopia.
- Astronomické ďalekohľady pre pozorovanie vesmírnych objektov a hviezd.
- Divadelné ďalekohľady určené pre pozorovanie divadelných predstavení a opery.
- Detské ďalekohľady určené pre najmenších pozorovateľov.
- Ďalekohľady s nočným videním pre pozorovanie v noci.

Čo je deceleračný parameter?

Označuje sa ako q. Deceleračný parameter vyznačuje spomaľovanie alebo zrýchľovanie expanzie či kontrakcie vesmíru. Hodnota q môže dosiahnuť kladné aj záporné hodnoty. Pre q = -1 sa jedná o stacionárny vesmír, pre q = 0,5 je euklidovský vesmír, pre q > 0,5 sa jedná o uzavretý eliptický vesmír a ak je q < 0,5 jedná sa o otvorený hyperbolický vesmír, pre expandujúci Fridmannov model vesmíru je q = 1

Čo je deferent?

Je to kružnica, ktorej stredom je nehybná Zem.

Čo je degenerovaná hviezda?

Je to záverečné štádium hviezd o hmotnosti nášho Slnka. Po termonukleárnych syntézach, ktoré vznikajú pri teplotách okolo 800 mil. K sa hviezda tlakom žiarenia zbaví svojho obalu a tak sa z nej stáva degenerovaná hviezda, ktorá je obklopená planetárnou hmlovinou.

Čo je degenerovaný plyn?

Je to plyn s takou vysokou hustotou, že jeho fyzikálne vlastnosti sa v dôsledku kvantových efektov podstatne odchyľujú od vlastností ideálneho plynu (stavová rovnica). Z tohto plynu sú zložený Biely trpaslíci.

Čo je deklinácia?

Pomocou deklinácie sa udáva poloha hviezd na oblohe.Tento rozmer zodpovedá zemepisnej šírke na Zemi. Je to vlastne uhlová vzdialenosť od nebeského rovníka. Počíta sa od nebeského rovníka na sever  kladne a na juh záporne.

Čo je difúzna hmlovina?

V astronómii je to spoločný názov pre emisnú hmlovinu (je mračno ionizovaného plynu emitujúce svetlo rôznych vlnových dĺžok) a reflexnú hmlovinu (je mračno medzihviezdneho prachu, ktoré svieti vďaka odrazu svetla blízkych hviezd). Tieto hmloviny sú difúzne na rozdiel od nedifúznej tmavej hmloviny (je plynovo-prachové medzihviezdne mračno, ktoré sa prejavuje ako oblasť chudobná na hviezdy, ale s koncentráciou medzihviezdnej hmoty.)

Čo je dlhoperiodická premenná?

Sú to premenné hviezdy, ktoré svoju jasnosť menia v období 100 až 1000 dní. Jedná sa o chladné červené obri, žiariace v infračervenom spektre a ich povrchová teplota v minime klesá až na 1700 ° C. Preto sa jedná o najchladnejšie hviezdy, ktoré sa vo vesmíre nachádzajú.

Čo je drakonický mesiac?

Je to čas, ktorý potrebuje Mesiac na opätovný priechod uzlom = 27,21222 dňa.  Tento termín pochádza zo staročínskej predstavy Mesiaca alebo Slnka, ktoré počas zatmenia požiera drak.

Uzol - k zatmeniu dôjde iba vtedy, keď sa Mesiac v splne alebo v nove nachádza v blízkosti jedného z dvoch bodov, v ktorých sa mesačná dráha kríži s ekliptikou a práve tieto body sa nazývajú 'uzly'.

Čo je družica?

Je to teleso, ktoré obieha okolo planét. Mesiac je prirodzená družica Zeme. Môžeme ju nazvať aj satelit alebo obežnica.

Čo je dvojhviezda?

Je to hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd, ktoré sú gravitačne viazané alebo dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané.

Delíme ich na:
Vizuálne dvojhviezdy sú dve vzdialené hviezdy, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska.

Spektrálne dvojhviezdy sú dvojhviezdy, ktoré sa javia ako jeden bod, ale zo spektra  "bodu" je jasné, že sa jedná o dvojhviezdu. Pri pohybe sa hviezdy striedavo zakrývajú a po každom prekrytí poklesne celková jasnosť hviezdy.

Röntgenové dvojhviezdy sú hviezdy, u ktorých jednou zo zložiek býva rýchlo rotujúca neutrónová hviezda, obklopená veľmi silným magnetickým poľom, ktorá sa prejavuje ako rádiový pulsar.

Čo je dvojitá paralaxa?

Je to metóda na meranie vzdialenosti bližších hviezd, využívajúca princípy trigonometrie. Používa fakt, že nie Zem, ale pozorovateľ spolu so Zemou obieha okolo Slnka a vzdialenosť Zeme - Slnko je dobre známa (1AU, čím sa dostávame k základni trojuholníka o dĺžke 2 AU.

Čo je dynamická hmotnosť?

Je to určenie hmotnosti nejakej gravitačne viazanej hviezdnej sústavy (napr. kopa galaxií) na základe znalosti rýchlosti galaxií v konkrétnej sústave. Zo znalosti rýchlosti pohybu galaxií z určenej kopy je možné za istých štatisticky splnených predpokladov odvodiť úhrnnú hmotnosť kopy galaxie.

E

Čo je Eddingtonovo číslo?

Britský astrofyzik A. Eddington sa snažil" nájsť" čísla, ktoré budú definovať náš vesmír. Prikladal prvoradú dôležitosť práve Eddingtonovému číslu, ktoré bolo rovné počtu protónov vo viditeľnom vesmíre. NEdd ≈ 1080;  Číslo získal vynásobením strednej hustoty vesmíru a rozmeru pozorovateľného vesmíru.

Čo je Einsteinov prstenec?

Je to svetlo vzdialenej hviezdy, ktoré môže byť gravitáciou hmotného objektu, ktorý sa nachádza presne na spojnici tejto hviezdy so Zemou, respektíve dostatočne blízko tejto spojnice, sústredené tak, že sa javí ako svetelný prstenec.

Čo je Ekliptika?

Je to kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou. Je to vlastne dráha, ktorá opisuje po oblohe stred Slnka. Teda Slnko sa po nej zdanlivo pohybuje.

Čo je Eliptická hmlovina?

Eliptická hmlovina sa od špirálnych líši tvarom, ale aj neprítomnosťou medzihviezdnej látky To znamená, že sa tu nerodia už nové hviezdy, pretože nie je z čoho. Objavil to  E.Hubbley.

Čo je Epicykel?

Je to myslená kružnica, po ktorej sa podľa teórie Ptolemaiovej geocentrickej sústavy planéty pohybujú.

Čo je Ergosféra?

Je to oblasť okolo rotujúcej čiernej diery medzi horizontom udalostí (vonkajšou hranicou oblasti z ktorej nemôžu uniknúť svetelné lúče) a povrchom medze stability (medze neobmedzene veľkého červeného posunu).

Čo je ESO?

Je to skratka Európskeho južného observatória.

Čo sú Exoplanéty?

Alebo aj extrasolárne planetárne sústavy. Sú to sústavy planét obiehajúcich okolo hviezdy podobne ako naša planetárna sústava so Slnkom.
 

Čo sú Extary?

Sú to kozmické zdroje röntgenového žiarenia. Nejde o presne definované objekty, ale zdroj je určený polohou odkiaľ röntgenové žiarenie prichádza.

F

Čo je fotometrické určenie vzdialenosti hviezd?

Je to určenie vzdialenosti hviezd na základe ich žiarivého výkonu. Dôležitý predpoklad na použitie spomínanej metódy je nezávislé určenie žiarivého výkonu, teda jasnosť v jednotkovej vzdialenosti od nás, čo v praxi býva veľmi náročne a často sa dostávame len k približných odhadov, ktoré v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňujú presnosť výsledku. Ďalším dôležitým faktorom sú medzihviezdne prachové mračná, ktoré pohlcujú emitovanú žiaru.

Čo je fotometrický paradox?

Je to kozmologický termín, ktorý sa týka jasnosti oblohy. Podľa platnosti kozmologického princípu o homogénnom a izotropnom rozložení hviezd v priestore musí existovať istá hranica, hranica dohľadnosti, pre ktorú by hviezdy pre pozorovateľa zo Zeme pokrývali oblohu bez medzier a súvisle. To znamená, že by z každého smeru vo vesmíre prúdili fotóny z hviezd a obloha by mala žiariť všade. Nesúlad medzi teóriou a praxou práve osvetľuje fotometrický paradox.

G

Čo je galaktická hviezdokopa?

Je to nepravidelná skupina hviezd, ktoré sa nachádzajú v páse Mliečnej dráhy.

Čo je galaktické spoločenstvo?

Je to inteligentné spoločenstvo vo vesmíre, teda my.

Čo je galaktický pól?

Je to bod s uhlovou vzdialenosťou 90° od galaktickej roviny. Naša Galaxia má tvar disku, ktorý sa otáča okolo jadra Galaxie. Os otáčania je kolmá na rovinu preloženú Mliečnou dráhou a body v ktorých sa os pretína oblohu sa nazývajú galaktický pól. Severný galaktický pól sa nachádza v súhvezdí Vlasy Bereniky a južný galaktický pól sa nachádza v súhvezdí Sochára. V okolí pólu môžete vidieť najviac galaxií v dôsledku malej medzihviezdnej absorpcie a malého počtu hviezd. V tomto smere je galaktický priestor „najpriehľadnejší“.

Čo je galaktický rok?

Slnečná sústava a okolité hviezdy sa pohybujú rýchlosťou 230 km/s a to je dôsledok galaktickej rotácie. Galaktický rok je ak  Slnko a všetky ostatné hviezdy galaxie obehnú rýchlosťou 230km/s jadro raz za 200 miliónov rokov.

Čo je Galaxia?

Pôvodne názov pre našu hviezdnu sústavu podľa podoby vzdialených hviezd, ktoré sa javia na oblohe ako biely pás, čo pripomína rozliate mlieko. Hovoríme o hviezdach na hranici našej hviezdnej sústavy, ktoré sú v takej vzdialenosti, že sa zlievajú v jednoliaty pás, preto nie je možnosť rozoznať jednotlivé objekty. Vo všeobecnosti je to veľký zhluk hviezd, ktorý drží pohromade gravitáciou. Môže mať 1012 x väčšiu hmotnosť ako je hmotnosť Slnka.

v 20. rokoch 20. stor. zistili, že naša hviezdna sústava nie je jediná a tak sa iba zamenilo veľké G - naša sústava. S malým g sa označujú ostatné hviezdne sústavy, mimo našej Galaxii. V priestore nie sú galaxie rozložené náhodne (rovnomerne). Vytvárajú rôzne zhluky napr. kopy nadkupy, kozmické bunky atď. Galaxie podľa vizuálneho tvaru delíme na:

Nepravidelná galaxia -  nejedná sa o pravidelný tvar galaxie

Eliptická galaxia – podobá sa tvaru elipsy

Špirálová galaxia – je to galaxia s jadrom z ktorej vybiehajú dve alebo viac ramien. Sem patrí aj naša galaxia.

Špirálová galaxia s priečkou – v tejto galaxii ramená vybiehajú najprv radiálne z jadra a potom zahýbajú do špirály.

Čo je geodetika?

Sú to najpriamejšie trajektórie v zakryvenom priestore po ktorom sa planéty pohybujú.

Čo je Globule?

Sú redšie oblasti protogalaktického plynu, v ktorých vznikajú osamotené hviezdy.

Čo je gnómon?

Je to astronomické zariadenie, ktoré sa používalo už v staroveku. Skladá sa zo zvisle postavenej tyče zakončenej ihlanom. Smer tieňa, ktorú vrhá tyč na plochu pod ňou, udáva azimut. Dĺžka tieňa závisí od výšky tyče vrhajúceho tieň. Pomocou gnómonu sa dá určiť sklon ekliptiky (je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou k rovníku), čas slnovratu a rovnodennosti, dĺžka roka a môže sa použiť aj ako slnečné hodiny (sú prastarým nástrojom na meranie času s pomocou rotácie Zeme a tým spôsobeného zdanlivého pohybu Slnka po oblohe.)
 

Čo je gravar?

Hypotetický to je vesmírny objekt, ktorý vyžaruje gravitačné vlny zásluhou gravitačnému zrúteniu.

Čo je gravitačná šošovka?

Ide o efekt ohybu svetla v silnom gravitačnom poli. Deformácia obrazu vzdialeného bodového zdroja (hviezdy) zobrazený bližším hmotným bodom (hviezda, planéta), kde zdroj, hmotný bod a pozorovateľ ležia presne na jednej priamke. Pozorovateľ zo zeme vidí vzdialený zdroj ako svietiaci prstienok súmerne obklopujúci bližší hmotný bod. Polomer prstienka bude tým väčší, čím vyššia je hmotnosť gravitátora.  Jasnosť prstienka bude paradoxne tým väčšia, čím ďalej sa bude človek nachádzať od gravitátora.

Čo je gravitačný paradox?

V nekonečnom vesmíre by mal byť pozorovateľ ťahaný gravitačnou silou všetkými smermi, pretože je vždy obklopený hmotnými telesami, teda hviezdami. Ak je v dvoch protiľahlých smeroch od pozorovateľa, rozložená hmota rovnomerne, vtedy sa gravitačné sily navzájom rušia. Ak je vesmír izotropný, vtedy sa ruší vo všetkých smeroch a paradox je odstránený.

Pri fotometrickom paradoxe sa svetlo z protiľahlých smerov neruší, navyše sa jeho účinky sčítajú.

H

Čo je HII oblasť?

Je to špirálová galaxia, ktorá obsahujú veľké oblaky ionizovaného vodíka. Tieto sa HII.

Čo je Halleyova kométa?

Je to kométa ktorej perióda obehu je 76 rokov. Posledný záznam priblíženia k Slnku bolo vo februári 1986. Podľa dostupných informácií bude existencia kométy ukončená cca za 3000 rokov. Vtedy sa väčšina prchavého materiálu jadra odparí a kométa buď zanikne alebo sa zmení na mŕtve teleso, ktoré už bude iba odrážať slnečné žiarenie.

Čo je Hayashiho stopa?

Je to fáza vzniku hviezdy, kedy gravitačná kontrakcia primárnej hmoty protogalaktického plynu sa začína zmršťovať.

Čo je HDM?

Hot Dark Matter – horúca tmavá hmota. Je to jedna z teórií popisujúcej scenár  tmavej hmoty (kozmické struny)

Čo je HEAO-2?

Je to skratka pre Einsteinové rontgenové laboratórium na družici, ktoré bolo vypustené v r. 1978 ako druhé v poradí po menšom laboratóriu z r. 1970.

Čo je Hertzsprungov - Russelov diagram?

zobrazuje vzťah medzi spektrálnou triedou hviezdy a absolútnou hviezdnou veľkosťou.

Čo je Hipparcos?

Je to astrometrická družica. Družica bola súčasťou astrometrickej misie Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá bola zameraná na meranie hviezdnych paralax a vlastných pohybov hviezd. Družica dostala pomenovanie po starovekom astronómovi Hipparcha na jeho počesť. Družica bola vynesená do vesmíru na rakete Ariane 4 dňa 8. augusta 1989. Jej spojenie so satelitom bolo ukončené 15. augusta 1993.

Čo je hlavná postupnosť?

Je to štádium vývoja hviezdy, kedy je celá žiarivosť hviezdy krytá horením vodíka. Ide o plazmovú hviezdu, medzi ktoré patrí aj súčasné štádium nášho Slnka.

Čo je hnedý trpaslík?

Hnedý trpaslík je konečné štádium hviezdneho vývoja. Sú to pozostatky hviezd s pôvodnou hmotnosťou 0,08 - 0,01 hmotnosťou Slnka. Doteraz nebola jednoznačne potvrdená ich existencia lebo je zviazaná s problémom skrytej hmoty.

Čo je hniezdo galaxie?

Je to starší názov pre kopu galaxií.

Čo je homogenita vesmíru?

Hmota vo vesmíre je rovnomerne hustá od rozmeru >1x109 ly. Nad meradlom vzdialenosti galaxií je miera nerovnorodosti veľmi malá (v priemere jedna stotisícina). Je to veľmi dôležitá vlastnosť vesmíru. Ak by hodnota bola výrazne vyššia, galaxie by rýchlo zdegenerovali v hustých chuchvalcoch a v čiernej diere skôr, ako by sa mohlo vytvoriť priaznivé prostredie.

Čo je horizont udalostí?

Je to hranica čiernej diery, myslená sféra okolo čiernej diery, ktorá ohraničuje oblasť, z ktorej už niet návratu.  Čo preletí horizontom udalostí, sa už z gravitačného poľa čiernej diery nikdy nevymaní. 

Čo je horizont vesmíru?

Je predikovaný rýchlosťou svetla. Neexistuje signál, ktorý by sa šíril vyššou rýchlosťou ako je rýchlosť svetla. Ak je vesmír teraz starý asi 13,5 mld. Rokov, tak je horizont vesmíru vzdialený cca 4 mld. Parsekov. Čokoľvek čo sa odohralo vo väčšej vzdialenosti, nás nemôže ovplyvniť, pretože tie udalosti sú už za horizontom vesmíru. Ak sa pozeráme späť k počiatku vesmíru, zmenšuje sa vzdialenosť horizontu rýchlejšie ako veľkosť vesmíru.  Veľkosť vesmíru je úmerná času umocneného na jednu polovicu alebo na dve tretiny, zatiaľ čo vzdialenosť horizontu je úmerná prvej mocnine času. Preto čím je skorší okamih, tým sa menšia časť vesmíru horizont uzatvára.

Čo je Hubbleov polomer vesmíru?

Polomer vesmíru, ktorý je v princípe dostupný pozorovaním. Značka rH je určený podielom rýchlosti svetla a Hubbleovej konštanty; rH = c/H = c H-1. Po dosadení za H hodnotou H0 = 20 km s-1 (106 ly)-1, potom vychádza Hubbleov polomer vesmíru 15x109 ly. V minulosti bolo rozpínanie rýchlejšie (tj H vyššie) a tak hodnota Hubbleovho polomeru vesmíru bola menšia.

Čo je Hubbleov program?

Je to štúdium zakryvenej (tvaru) krivky vyjadrujúcej závislosť červeného posuvu na vzdialenosti pre veľmi vzdialené galaxie. Súvisí so zistením, či rýchlosti galaxie presahujú únikovú rýchlosť alebo nie. Teda či spomaľovanie galaxií je väčšia alebo menšia ako istá hodnota, potom je alebo nie je úniková rýchlosť prevyšená. Zatiaľ z Hubbleovho programu vyplýva, že spomaľovanie vzdialených galaxií je relatívne malé, čo znamená, že sa galaxie pohybujú vyššou rýchlosťou ako je úniková rýchlosť, čiže vesmír je otvorený a bude sa stále rozpínať.

Aký je Hubblerov teleskop?

S myšlienkou poslať teleskop na obežnú dráhu Zeme prišiel prvýkrát konštruktér rakiet Herman Oberth v r. 1923. Ale práca na orbitálnom teleskope začala až r. 1969 a projekt bol schválený americkým Kongresom až v roku 1977. Vtedy sa rozhodlo, že teleskop ponesie meno amerického astronóma E.Hubbla. O štyri roky neskôr od schválenia kongresom bol v Baltimore zriadený ústav pre vesmírny teleskop a jeho konštrukcia bola dokončená v roku 1985. Do vesmíru bol Hubblov teleskop vynesený za pomoci raketoplánu Discovery 24. apríla 1990.

Čo je hviezdna veľkosť?

Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále.

Rozlišuje sa:
- zdanlivá hviezdna veľkosť (je fotometrická veličina, ktorá udáva  jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez brania do úvahy vzdialenosti od pozorovateľa)

- absolútna hviezdna veľkosť (je to pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.)

Čo je hviezda?

Je to plynné kozmické teleso, ktoré vyžaruje energiu prostredníctvom jadrových reakcií, ktoré prebiehajú v jadre hviezdy. Zloženie hviezd a ich podiel chemických prvkov vykazuje istú pravidelnosť a zodpovedajú pomeru slnečnej sústavy.

Čo sú hviezdne asociácie?

Hviezdna asociácia alebo aj hviezdne zoskupenie je veľmi voľná hviezdokopa, ktorá je voľnejšia ako guľová aj ako otvorená hviezdokopa. Hviezdne zoskupenie možno pokladať za najslabšie celistvú hviezdokopu. Jej rozmery sú zvyčajne oveľa väčšie ako rozmery otvorených hviezdokôp. Hviezdne zoskupenie dosahuje priemer 100-650 ly.Spomínané zoskupenie objavil v roku 1947 Viktor Ambarcumian. Hviezdne asociácie sú priestorovo ohraničená skupina konkrétneho typu hviezd, ktoré majú spoločný pôvod a sú úzko spojené s plynovo-prachovými hmlovinami.

Čo je hviezdokopa?

Samotné hviezdy sa vyskytujú veľmi zriedka, častejšie existujú po dvoch, vtedy ich nazývame dvojhviezdy alebo po viac hviezd, vtedy hovoríme o viacnásobných hviezdach alebo vo veľkých skupinách a vtedy hovoríme o hviezdokopách. Zoskupenie hviezd sa drží pohromade vzájomnou príťažlivosťou. Rozoznávame tieto hviezdokopy:

otvorené hviezdokopy – tieto nemajú presný tvar. Hviezdy nie sú gravitačne viazané, preto sa zanedlho rozptyľujú do kozmického okolia napr. Plejády. Rozmery otvorených hviezdokôp sú od 20 do 100 ly. Počet hviezd v nich sa počíta v niekoľkých desiatkach až niekoľko tisíc členov. Nachádzajú sa blízko Mliečnej dráhy, v ramenách Galaxie a preto ich tiež nazývame galaktické hviezdokopy. sú to veľmi mladé útvary a poniektoré vznikajú aj dnes. V Galaxii sa ich nachádza asi 30000.

guľová hviezdokopa - zloženie hviezd je sústredené do guľového tvaru s rozmermi 50 až 400 ly. Guľové hviezdokopy sa nachádzajú okolo našej Galaxie a ich členovia sú viazaný veľkou gravitáciou, preto ich vonkajšie gravitačné sily nemôžu rozrušiť. Každá obsahuje od niekoľko tisíc po niekoľko miliónov hviezd a v našom okolí ich bolo spozorovaných už asi 200. Guľová hviezdokopa obsahuje staré hviezdy s nízkym obsahom ťažších prvkov. Ich vek sa odhaduje na 8 - 9 miliárd rokov. Ide o najväčšie útvary v Galaxii, ktoré obiehajú okolo stredu Galaxie po pretiahnutých elipsách.

asociácia - rozširujúce sa skupiny mladých hviezd.

Aké sú hviezdy 1. Generácie?

Sú to relatívne mladé hviezdy, ktorých vek je do 5 mld. rokov. Medzi nich patrí aj naše Slnko.

Aké sú hviezdy 2. Generácie?

Sú to jedny z najstarších vesmírnych objektov. Vek hviezd je až 10 mld. rokov. Vyskytujú sa predovšetkým v jadrách galaxií a v guľových hviezdokopách.

Aká je hyperónová hviezda?

Je to zatiaľ nepreukázaná existencia hviezdy, ktorá by mohla vznikať vychladnutým neutrónových hviezd.

CH

Čo je Chandra?

Je to rontgenové laboratórium na družici, ktoré bolo vypustené v roku 1999. Zhotovovalo detailné rtg obrazy vesmíru. Laboratórium dostalo pomenovanie podľa fyzika Chandrasekhara.

Čo je Chandrasekharova hranica?

pojem zavedený r. 1928 (S.Chandrasekhar); podobný objav urobil približne v rovnakom čase L.D.Landau

Je to hmotnostná hranica pri ktorej je hviezda ešte stabilná. Chandrasekharova hranica ovplyvňuje ďalšiu fázu vo vývoji hviezd. Ak biely trpaslík prekročí túto hmotnostnú hranicu, jeho ďalšie vychladnutie nepokračuje, ale mení sa na neutrónovú hviezdu. Najvyššia hmotnosť bielych trpaslíkov je 1,44 hmotnosti Slnka. Ak prekročí Ch. hranicu, ťažoba horných vrstiev prekoná tlak degenerovaného plynu a dôjde k relativistickej degenerácii elektrónov a hviezda sa zrúti v neutrónovú hviezdu.

Čo je charakteristická doba expanzie?

Je to prevrátená hodnota Hubbleovej konštanty. Galaxie sa od seba vzďaľujú, preto v začiatkoch vesmíru museli byť veľmi blízko pri sebe. Ak by ich rýchlosť bola konštantná, potom by doba potrebná na to, aby dosiahli dnešnú vzdialenosť sa rovnala tejto vzdialenosti delenej relatívnou rýchlosťou galaxií. Ak je Hubbleova konštanta rovná 50 km/s na milión parsekov, tak doba, ktorá uplynula od začiatku vesmíru (doba kedy sa začali galaxie vzďaľovať od seba) je asi 20 mld. rokov. Reálny vek vesmíru je samozrejme menší, lebo sa galaxie nepohybovali konštantnou rýchlosťou. Boli spomaľované vplyvom vzájomného gravitačného pôsobenia. Charakteristická doba expanzie sa dá zhruba definovať ako 100x časového intervalu, počas ktorého sa veľkosť vesmíru zväčšila o 1%.

 

Čo je chaotická inflácia?

Je to komplikovaný obraz vesmíru za horizontom viditeľných udalostí. Vesmír ako celok má veľmi komplikovanú geografickú štruktúru. To čo pozorujeme vo vnútri horizontu pozorovateľných udalostí, nemusí byť vôbec typické pre oblasti ďaleko za ním.

O zdokonalenie chaotickej inflácie raného vesmíru sa postaral A.Linde, keď predpokladal, že proces inflácie podporuje svoje vlastné pokračovanie. Každá mikroskopická oblasť prechádzajúca infláciou má prirodzenú snahu reprodukovať pre svoje vlastné mikroskopické pod oblasti podmienky, ktoré v nich povedú k inflácii, a tento proces nikdy neskončí. Preto oblasť, ktorú si predstavujeme ako východiskový bod radu, môže byť len členom radu siahajúceho do nekonečnej minulosti a iba v tých členoch nekonečného radu, kde sa vytvorili podmienky pre vývoj pozorovateľov, môžu byť formulované kozmologické úvahy.

I

Čo je IC?

Je to skratka ktorá označuje hmloviny. Podľa katalógu, kde uverejnený ich zoznam spolu s poradovým číslom.

Čo je inflatujúci vesmír?

Je to obmena klasickej teórie veľkého tresku. Predpokladá, že počas ranej evolúcie vesmíru existovalo obdobie exponenciálneho (akcelerujúceho) rozpínania vesmíru, nazývané inflácia. Obdobie inflácie sa taktiež nazýva aj inflačná epocha. Ak sa  niektorá časť vesmíru inflačne rozpína, vytvára nutné podmienky pre vznik ďalšej inflácie. Spomínaný proces môže postupovať donekonečna s ďalšími podoblasťami, ktoré sa nafukujú a vytvárajú tak ďalšie podoblasti s podmienkami s infláciou.

Čo je infračervený trpaslík?

Infračervený trpaslík je konečné vývojové  štádium hviezd stredne hmotných hviezd.

Čo je Integrál?

Je to družica, ktorá bola vynesená do kozmu v roku 2002. Predovšetkým zisťuje a zaznamenáva rtg a gama žiarenie. Zároveň  je najcitlivejším astronomickým observatóriom v tejto oblasti spektra.

Čo je interferometria?

Interferencia elektromagnetických vĺn sa používa v oblasti viditeľného žiarenia, kde sa merajú uhlové vzdialeností samostatných zložiek veľmi tesných dvojhviezd.

Čo je intergalaktický plyn?

Je to plyn v priestore medzi galaxiami.

Čo je Interkozmos?

Je to kozmický program socialistických štátov. Cieľom programu bol výskum a mierové využitie kozmického priestoru. Medzinárodná organizácia Interkozmos vznikla v roku 1967 v Moskve. Jej názov Interkozmos však bol schválený až v roku 1970 na porade národných koordinačných orgánov. Na porade boli dohodnuté aj pravidlá spolupráce. Tieto krajiny spolupracovali na projekte Bulharsko, Česko-Slovensko, Kuba, Maďarsko, Mongolsko, NDR, Poľsko, Rumunsko, Vietnam a Sovietsky zväz. Úlohy kozmického programu patria do oblasti kozmickej fyziky. Okrem tejto družice boli vypustené aj výskumné výškové rakety Vertikal. Boli určené na atmosférický výskum a dosahovali výšku asi 500km.

Čo je interstelárna planéta?

Interstelárna planéta, je planéta ktorá nie je gravitačne viazaná na žiadnu hviezdnu sústavu. Nazáva sa tiež ako "vesmírny samotár". Podľa bežných teórií by takéto planéty nemali vôbec existovať, ale len v našej Galaxii sa ich nachádzať okolo stotisíc. Jedna z možností vzniku intersrelárnej planéty je ich vymrštenie z guľových hviezdokôp. V roku 2000 boli takéto  planéty objavené v hmlovine Orion a v súhvezdí Hadonoša. Dajú sa identifikovať vďaka efektu gravitačnej šošovky.

Čo je izotropia vesmíru?

Vo vesmíre neexistuje žiadny prednostný počiatok súradníc. Všetky body vesmíru sú dokonale rovnocenné. Teda vlastnosti vesmíru nezávisia od smeru, v akom ho pozorujeme.

J

Čo sú jadra planetárnych hmlovín?

Je to astronomické teleso, ktoré sa skladá z približne guľovej žiariacej zmesi plynov, ktoré sú tvorené niektorými druhmi hviezd na konci ich života. Názov planetárne hmloviny, nemá žiadnu súvislosť s planétami. Pomenovanie pochádza z minulosti podľa predpokladu podobnosti so vzhľadom obrích planét. Tento jav netrvá dlho len niekoľko tisíc rokov z klasického života hviezdy, ktorá dosahuje niekoľko miliárd rokov. V našej Galaxii sa nachádza asi 1 500 týchto objektov. Planetárne hmloviny sú dôležitými astronomickými telesami lebo hrajú významnú úlohu v chemickom vývoji galaxie. Vracajú materiál do medzihviezdneho priestoru, a tak ho obohacujú o ťažké prvky, produkty nukleárnej syntézy. V iných galaxiách sú planetárne hmloviny jedinými pozorovateľnými objektmi, ktoré poskytujúcim informácie o chemickom zložení. V posledných rokoch prostredníctvom snímok z Hubblovho ďalekohľadu sa zistilo, že mnoho planetárnych hmlovín má veľmi zložitú a rôznorodú morfológiu. Mechanizmus vzniku doposiaľ nebol odhalený.

Čo sú jadra molekulových oblakov?

Sú to husté oblasti protogalaktického plynu, v ktorých vznikajú skupiny hviezd.

Čo je jarný bod?

Je to bod na oblohe v súhvezdí Rýb ( priesečník ekliptiky a nebeského rovníka). Kružnica, ktorá prechádza jarným bodom a oboma pólmi je podobná greenwichského poludníku. Od nej sa počíta rektascenzia a deklinácia. Jarný bod sa označuje symbolom Barana, aj keď už leží v súhvezdí Rýb.

Čo je Jeansova hmotnosť?

Pri danej hustote a tlaku existuje nejaká min. hmotnosť, pri ktorej vzniká zhlukovanie hmoty pod vplyvom gravitácie. Objavil to  J.Jeans v roku 1902. Jeansova hmota je úmerná tlaku umocneného na 3/2. Zhlukovanie hmoty do galaxie a hviezd, nemohlo začať skôr, kým sa teplota vesmíru neznížila natoľko, aby sa elektróny mohli zachytiť v atómoch. Gravitačné sily musia prekonať tlak žiarenia a látky, aby sa vplyvom gravitácie mohli vytvárať oddelené zhlukove hmoty (podľa Newtona).

Aké sú južné obtočnové súhvezdia?

Zo strednej  Európy nie je možné vidieť súhvezdia celej oblohy. Tie súhvezdia, ktoré sú vzdialené od južného pólu menej, ako je naša zemepisná šírka zostanú stále neviditeľné.   Nevyjdú nad náš obzor a preto ich nazývame južné obtočnové súhvezdie.

Čo je juxtapozícia (hviezd)?

Sú to hviezdy, ktoré sa nachádzajú oveľa ďalej ako Slnko, ale ležia v rovnakom smere na oblohe ako Slnko. Svetlo vzdialených hviezd prechádza oblasťou priestoru ovplyvnenou gravitáciou Slnka. A. Eddington, 1919

K

Čo je kolapsar?

Je to staršie pomenovanie pre čiernu dieru.  Štádium zániku hviezdy.

Čo je Kométa?

Kométa alebo aj zastarane vlasatica, je malé astronomické teleso, ktoré sa podobá asteroidu, ale zloženého najmä z ľadu. Kométy sa zvyčajne pohybujú po veľmi eliptických obežných dráhach, ktorých odslnie (afélium) môže byť oveľa odľahlejšie ako obežná dráha Pluta. Často sa opisujú ako „špinavé snehové gule“. Podľa najnovších výskumov sa tento opis vzťahuje len na povrch jadra kométy. Najväčšiu časť Kométy tvorí zmrznutý oxid uhličitý, metán a voda s primiešaným prachom spolu s rôznymi minerálnymi agregátmi. Agregáty spolu držia len prostredníctvom vlastnej gravitácie. Kométa sa skladá z jadra, kómy a chvosta. Kóma a chvost sú najcharakteristickejšie vlastnosti kométy, vďaka ktorým ju možno rozoznať od iných telies. Ale väčší počet Komét na väčšine svojich dráh tieto zložky nemá. Pretože kóma a chvost sa utvárajú len v blízkosti Slnka, teda pod vplyvom jeho žiarenia. Vo veľkej vzdialenosti od Slnka tvorí kométu len jadro. Je to  niekoľkokilometrový objekt tvorený čiastočne ľadom.    
    

Čo je kozmická bunka?

Kozmická bunka je zdanlivá časť vesmíru, kde sa nachádzajú galaxie a taktiež kopy a nadkopy. Ukázalo sa, že galaxie tvoria necelú osminu kozmického priestoru (bunka). Galaxie, kopy a nadkopy sa vyskytujú prevažne pozdĺž stien  imaginárnych buniek. V nich sa nachádzajú prázdne prieluky s rozmermi až 300 miliónov svetelných rokov. Po stenách sa galaxie vyskytujú buď v podobe "vlákien" (s dĺžkou až 1 miliardy svetelných rokov) alebo po celej stene ako "lievanec". Vznik a dôvod kozmických buniek nebol ešte vysvetlený. Pomenovanie kozmická bunka bola prevzatá od J.Grygara.

Čo sú kozmologické princípy?

Sú to základné myšlienky o vesmíre, ktoré sú vnímané ako axiómy. Sú buď potvrdené empiricky alebo vyvrátené a nahradené inými, modernými princípmi.

Čo je kozmológia?

Je to veda, ktorá skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.

Čo je kozmogónia?

Je to odvetvie astronómie, ktoré skúma vznik a vývoj jednotlivých nebeských telies a iných vesmírnych objektov. Delí sa na:

- planetárnu kozmogóniu, ktorá sa zaoberá vznikom a vývojom planét a menších telies planetárnej sústavy.

- hviezdu kozmogóniu – ktorá sa zaoberá vývojom hviezd, zhlukmi hviezd, galaxii a viacnásobným hviezdnym systémom.     
 

Čo sú krátkoperiodické cefeidy?  

Sú to pulzujúce dvojhviezdy, ktoré majú periódu kratšiu ako jeden deň. Hovoríme o veľmi starých hviezdach lebo tvoria v Galaxii guľový systém a vyskytujú sa v guľových hviezdokopách, čo sú najstaršie útvary v Galaxii. Pretože poznáme ich žiarivosť, vieme určiť ich vzdialenosť.

Čo sú kopy galaxií?

Sú to útvary, ktoré obsahujú tisíce galaxií. Každá galaxia je gravitačne viazaná. To znamená, že obiehajú okolo spoločného ťažiska.  Hovoríme o najväčších gravitačne viazaných štruktúrach vo vesmíre. Kopy galaxií sa zhlukujú do nadkop.

Čo je kvarková hviezda?

Existencia hviezdy nebola doposiaľ preukázaná. Predpokladá sa, že by mohla vznikať vychádzaním neutrónových hviezd.

Čo je Kvazár?

Kvazár alebo aj kvazár, kvázihviezdny rádiový zdroj je vzdialené vysokoenergeticky aktívne galaktické jadro. Kvazáry sú veľmi jasné objekty. Prvé Kvazáry identifikovali ako zdroje elektromagnetickej energie a tiež rádiového a viditeľného spektra, s vysokým červeným posunom. Javili ako body, podobajúce sa na hviezdy, ale vôbec nie ako zdroje podobné galaxiám. Súčasná interpretácia hovorí, že Kvazár je celistvá oblasť v strede masívnej galaxie, ktorá obklopuje supermasívnu čiernu dieru v jej jadre. Jej veľkosť je 10 – 10 000-krát Schwarzschildov polomer čiernej diery. Kvazár je poháňaný akrečnym diskom okolo čiernej diery. Kvazáry rýchlo menia svoju optickú jasnosť aj rádiový tok. Do dnešného dňa je známych približne 8000 kvazárov, ktoré sú zdrojom infračerveného žiarenia. Útvary majú hmotnosť 109 hmotnosti Slnka, ale sú koncentrované do veľkosti slnečnej sústavy. V roku 1960 našiel astronóm A. Sandage na mieste rádiového zdroja v súhvezdí Trojuholníka slabú hviezdu, ktorej sa nedalo určiť spektrum, vďaka mnohým nevysvetliteľným čiaram. O dva roky neskôr bol zaznamenaný iný rádiový zdroj v súhvezdí Panny zakrytý Mesiacom, čo využil A.Sandage, kde tiež našiel hviezdu v rovnakej polohe, ale tento krát o niečo jasnejšie avšak ani tu sa nedalo spektrum určiť. Spektrom sa zaoberal M.Schmidt, ktorý si všimol isté prepojenie spektrálnych čiar.

Čo je kvintesencia?

Je to pojem, ktorý bol zavedený s ohľadom na existenciu skrytej hmoty či temnej energie. Odpudzovanie vo vesmíre nemá na svedomí prázdny priestor (vákuum), existuje nejaké fluidum s negatívnym tlakom, ktoré je skutočným zdrojom odpudivej sily. To sa však počas rozpínania vesmíru natoľko rozptýlilo a preriedilo, že jeho účinok sa stal veľmi slabým.

L

Čo je Lac (číslo)?

Je to skratka pre "Lacaillov katalóg" z polovice 18. storočia. Katalóg obsahuje zoznam hviezd, predovšetkým na južnej oblohe.

Čo je Landau-Oppenheimerova-Volkoffova medza?

Je to hmotnostná hranica hviezd, do dvoch hmotností Slnka.

Aký je lunisolárny kalendár?

Pri snahe o koordináciu dĺžky synodického mesiaca s dĺžkou tropického roka vznikol lunisolárny kalendár. Tento termín pochádza z archeoastronómie.

M

Čo sa označuje písmenom M?

Je to skratka pre pomenovanie hmlovín podľa Messierovho katalógu (1784). V katalógu je uverejnený ich zoznam spolu s poradovým číslom.

Čo znamená M/L?

Je to označenie pre pomer hmota / svetlo (M/L), ktoré udáva množstvo priamo nepozorovanej tmavej hmoty.

Aká je magnetická hviezda?

Je to hviezda, ktorá vďaka veľmi silnému magnetickému jadru k nám striedavo obracia severný a južný pól. Napríklad Slnko je slabou magnetickou hviezdou. Medzi silné magnetické hviezdy patrí napr. Cor Caroli zo súhvezdia Naháňajúce psy. Magnetické hviezdy majú premenné magnetické pole s intervalom niekoľkých dní až týždňov, preto sa tieto hviezdy nazývajú magnetický premenné.

Aké je magnetické pole hviezd?

Existencia magnetického poľa hviezd sa dá zistiť na základe štúdia čiarového spektra. Pôvodne jednoduché spektrálne čiary sa rozštiepia na dve, tri alebo aj viac zložiek pôsobením magnetického poľa. Ich vzdialenosť od pôvodnej polohy čiary je priamo úmerná veľkosti magnetickej indukcie poľa. Spomínané rozštiepenie čiar sa nazýva Zeemanov jav.

Čo je magnitúd?

Je to pomenovanie veľkosti hviezdny. Nejde o pravú (fyzickú) veľkosť hviezdy, ale jej jasnosť.  Jednotka magnitúda sa udáva pomocou kladného alebo  záporného znamienka. Napríklad Slnko = -27m, hviezda Vega = 0m a niektoré z najslabších hviezd majú hodnotu až +22m.

Čo znamená skratka MCO?

Je to skratka pomenovania sondy Mars Climate Orbiter, ktorá bola vypustená 11.12.1998 z mysu na Floride Canaveral. Sonda MCO na povrch Marsu nedorazila z veľmi špecifického dôvodu. Lockheed-Martin spoločnosť, ktorá operáciu riadila, zasielala do riadiaceho centra NASA údaje o polohe pomocnej rakety v míľach a stopách. V centre sa domnievali, že sa jedná o jednotky metrické, ktoré sa vo vede bežne používanú. Ale rozdiel medzi spomínanými jednotkami predstavoval cca 100 km, čo stačilo nato, aby expedícia skončila skôr ako začala.

Aké sú Messierove čísla?

Sú to čísla rôznych hmlovín a kôp hviezd v katalógu, ktorý zostavil Charles Messier.  Zvyčajne sa uvádza ako M a číslo napr. M 35, je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Blíženci.

Čo je mesiac?

Pojem mesiac so začínajúcim malým písmenom je spontánna družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličie planéty alebo planétky. Mesiacu sú rôznorodé telesá, zväčša nepravidelného tvaru, bez atmosféry a geologicky neaktívne, existuje aj veľa výnimiek. Je pravidlo, že majú menší priemer a hmotnosť než teleso okolo ktorého obiehajú. Prvé a najznámejšie objavené mesiace sú družice planét slnečnej sústavy. Či sa nachádzajú mesiace aj mimo slnečnej sústavy zatiaľ nie je potvrdené. V slnečnej sústave poznáme už viac ako 670 mesiacov. Z toho väčšina 463 mesiacov, nesprevádza planéty, ale menšie telesá slnečnej sústavy. Počet však nie je konečný lebo sa stále objavujú nové mesiace. Prvé známe mesiace, ktoré neobiehali okolo Zeme boli Galileové mesiace obiehajúce Jupiter. V roku 1610 ich ďalekohľadom spozoroval Galileo Galilei, preto sa považuje za ich objaviteľa. Šesť z ôsmych známych planét slnečnej sústavy majú mesiace. Sú to Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.  Z nich má jeden mesiac len Zem a nazýva sa Mesiac. Planéta Mars má dva mesiace a veľké joviálne planéty majú až niekoľko desiatok mesiacov. Prvý objavený mesiac, ktorý neobiehal okolo planéty bol mesiačik Dactyl obiehajúci planétku 243 Ida.

Čo je meteor alebo aj meteoroid?

Je to jednotlivá častica z meteoroidného komplexu, ktorá môže vletieť do zemskej atmosféry kde vo výške cca 100 km nad Zemou sa meteoroid rozžiari. Ak je meteor veľmi jasný, vtedy hovoríme o bolidoch.

Sporadické meteory – sú meteory, ktoré sú ojedinele pozorované.

Meteorický roj – je to veľký počet meteorov, ktoré sa javia ako keby vylietavali z jedného miesta na oblohe. Tomuto miestu sa hovorí radiant roja a volá sa tak podľa súhvezdia, z ktorého opticky vylietavajú meteory.

Meteorický dážď – je to jav kedy z radiantu meteorického roja vylietavajú každú hodinu až tisíce meteorov

Čo je meteorit?

Meteorit je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné vesmírne teleso s pevným povrchom. Prevažujúca väčšina meteoritov sú kamenné chondrity, ale existujú aj železné meteority. Aby meteorit dopadol na zem, musí mať priemer meteoroidu minimálne 1m a hmotnosť  musí byť minimálne 1t. Okrem toho sa musí pohybovať malou rýchlosťou, to znamená  10 až 20 km/s. Z celého meteoroidu dopadne Na zemský povrch z celého meteoritu dopadne len niekoľko kilogramov. Je to preto lebo väčšina hmoty sa roztaví a vyparí preletom cez atmosféru.

Čo je meteoroidný komplex?

Je to súprava najmenších členov slnečnej sústavy, veľkostí od 1 nanometra.

Čo je metánový trpaslík?

Je to konečné štádium vývoja hviezd, ktoré majú  nízku počiatočnú hmotnosť.

Čo je Metónov cyklus?

Alebo aj mesačný kruh je to obdobie 19 rokov s 235 mesiacmi, navrhnuté na kalendárne počítanie v starom Grécku. V 5. storočí pred Kri. Grécky astronóm Metón, že na 19 rokov – 6940 dní, pripadne 235 synodických mesiacov. Rozdelil ich na 110 mesiacov po 29 dní a 125 mesiacov po 30 dní. 1 rok tvorilo 12 alebo 13 mesiacov, 19 rokov jeden cyklus. V Metónovom cykle sa poradové číslo od 1-19 nazýva zlaté číslo. Tento cyklus mal dôležitú úlohu pri vývoji kalendára. Známy bol už v 3. tisícročí pre Kr. v Číne pod názvom čong.

Čo sú medzihviezdne mračná?

Je všeobecné pomenovanie zoskupenia plynu, plazmy a prachu v galaxiách. Medzihviezdne mračná majú vyššiu hustotu ako priemerná hustota medzihviezdnej hmoty. Vodík môže byť neutrálny (oblasti H I), ionizovaný (oblasti H II) alebo molekulárny (molekulárny oblak) v závislosti od hustoty, veľkosti a teploty daného mraku. Ionizované a neutrálne mraky sa občas nazývajú aj difúzne mračná. Molekulárne mračná sa zase nazývajú husté mračná. Je to primárny zásobník hmoty pre tvorbu hviezd. Medzihviezdne mračná vznikli:

- Explóziou supernov alebo rozptýlenou látkou vyvrhnutá explóziou. Naruší ich stabilitu a následné zhustenie hmoty obstará vlastná gravitácia. Vtedy vznikajú prvotné hviezdy.

- Medzihviezdne mračná sa pohybujú po eliptických obežných dráhach okolo stredu galaxie  a vtedy dochádza k občasnému zhusťovaniu hmoty, vplyvom rozličných rýchlostí obežného pohybu. Spravidla hmotnosť presahuje 10 5 hmôt Slnka. Hustota je cca o 6 rádov nižšia ako je bežne dosiahnuté vákuum na Zemi.

Čo je medzihviezdne prázdno?

Je to o 11 rádov nižšia hustota ako je bežne dosiahnuteľné vákuum na Zemi. Medzihviezdne prázdno bolo rozpoznané až poč. 70. rokov 20. stor. s použitím výkonných teleskopov.

Čo je mliečna dráha?

Je to vlastne naša Galaxia. Podľa odhadov sa Mliečna dráha sa skladá z cca tridsiatich miliárd hviezd. Mliečna cesta je nepravidelný , v jednej časti dvojitý pás, ktorý jasne svieti a prechádza severnou aj južnou oblohou po najväčšej kružnici so sklonom 62° k svetovému rovníku. Mliečna cesta je tvorená rozsiahlymi mrakmi hviezd, kde hustota hviezd je oveľa vyššia ako v ostatných častiach oblohy plus veľkým množstvom svietiacich a tmavých mrakov medzihviezdnej hmoty. Je fakticky priemetom najbližších častí špirálových ramien Galaxie na oblohu. Priebeh oblohou Mliečnej cesty určuje súčasne aj orientáciu základnej roviny Galaxie. Tmavé mraky pohlcujú svetlo hviezd za nimi a tvoria tmavý stredový pás Mliečnej cesty, ktorý ju rozdeľuje na dve ramená (tzv. Tmavá trhlina).

Čo je hmlovina?

Hmloviny sa v katalógu označujú písmenom M s číslom alebo NGC a IC s číslom. Číslo označuje poradové číslo hmloviny v katalógu. Je to nejaký medzihviezdny oblak, z ktorého sa tvoria nové hviezdy, a ak svieti, ale nie vlastným svetlom, nazývame ho hmlovina. Explóziou nov a supernov sa dostávajú ťažšie prvky do priestoru a miešajú sa s pôvodným vodíkom. Pritom vzniká nová hmlovina. Hmloviny sa delia na: nepravidelné, difúzne, prstencové, tmavé, eliptické, špirálové a planetárne.

Aký je mrak komentárnych jadier?

Je to domnienka astronómov, že sa na okraji slnečnej sústavy nachádza mrak kometárnych jadier, ktorý obsahuje najmenej 1012 jadier. Ide o pôvodný materiál zárodočnej hmoty, z ktorej vznikla naša planetárna sústava. Mal by obsahovať také množstvo hmoty ako všetky planéty slnečnej sústavy spolu. Ale je tak rozptýlená, že ju nemožno priamo pozorovať. Na kometárne jadrá  pôsobí  vysoký stupeň vákua a teplota okolo 15K, čo by zaručovalo dokonalú konzerváciu pôvodného stavu.

N

Čo sú nadkupy galaxií?

Je to zhluk niekoľkých desiatok kôp galaxií, ktoré sa rozkladajú v priestore s rozmerom až 300 mil. ly. Nadkupy nie sú gravitačne viazané a postupom času sa rozpadajú na jednotlivé kopy galaxií.

Čo je nahá singularita?

Je to priestoročasová singularita, ktorá nie je skrytá v čiernej diere.

Čo je nebeský rovník?

Je to myslená kružnica na nebeskej klenbe, rovnako vzdialená od nebeských pólov. Rozdeľuje oblohu na severnú (nad rovníkom) a južnú (pod rovníkom).

Čo je nepravidelná hmlovina?

Sú to galaxie, bez vnútornej štruktúry a ohraničeného tvaru. Prevažne sa skladajú z hviezd a medzihviezdnej látky. Ich pôvod sa vysvetľuje ťažšie ako pri galaxiách s istou pravidelnosťou. Hviezda, ktorá nepravidelnú hmlovinu osvetľuje nesúvisí s jej vývojom, na rozdiel od hmlovín planetárnych.

Čo je neutrónová hviezda?

Je to stlačené jadro zvyšku hviezdy po explózii supernovy, ktoré rýchlo rotuje okolo vlastnej osi (zákon zachovania momentu hybnosti). Ani samotné jadrá nemôžu vzdorovať pri veľkých teplotách a tlakoch podmienkam a preto sa rozpadajú na neutróny a protróny. Tieto sa zlúčia s elektrónmi za vzniku ďalších neutrónov, vtedy vzniká objekt bez elektrického náboja. To znamená, že tu nepôsobia ani žiadne odpudivé elektromagnetické sily.

Čo je New Horizons?

New Horizons (v preklade Nový horizont) je americká planetárna sonda, stanovená na prieskum malej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO). Sonda je  jediná, ktorá bola kedy vyslaná k Plutu. O tri a pol roka neskôr, sprostredkovala ľudstvu informácie z blízkeho preletu, zo zatiaľ najvzdialenejšieho objektu od Slnka, aký kedy prebehol z planétky 2014 MU69. Sonda prvý krát vyštartovala 19. januára 2006 a stala sa najrýchlejšou, akú kedy človek vypustil do vesmíru. 9 hodín po štarte preťala obežnú dráhu Mesiaca, pričom kozmickým lodiam Apollo to trvalo 4 dni. O tri mesiace od štartu prekonala vzdialenosť Marsu od Slnka a za 13 mesiacov sa priblížila k Jupiteru. Tento sa stal tiež čiastkovým cieľom jej výskumu. Napriek tomu dosiahnutie kedysi najvzdialenejšej planéty slnečnej sústavy trvalo viac ako 9 rokov. Po prelete okolo Pluta, sonda pokračuje ďalej do vzdialenejších oblastí Kuiperovho pásu, kde sa stretla v porovnaní s Plutom s oveľa menšími objektom 2014 MU69. Na palube sondy sa nachádzajú okrem iný zariadení aj tri optické prístroje, dve plazmové experimenty, detektor prachu a rádiové vybavenie na sondáž atmosféry.

Aká je skratka NGC?

Je to skratka pre označenie hmlovín podľa New General Catalogue z roku 1888. V katalógu je ich zoznam uverejnený spolu s poradovým číslom.

Čo je Nova?

Je to názov hviezdy, ktorá zvýši svoju jasnosť až miliónkrát. Na rozdiel od supernovy nie je hviezda zničená. Oddelia sa len vonkajšie riedke vrstvy hviezdy. Pravdepodobne sú Nova väčšinou dvojhviezdy s veľmi blízkymi zložkami. S prihliadnutím na ich nerovnomernosť začne niektorá zo zložiek skôr zväčšovať svoje rozmery a tak sa postupne stane "dodávateľom" materiálu pre druhú zložku.

Čo je NOV?

Ak je Mesiac medzi Zemou a Slnkom v tzv. konjunkcii, strana Mesiaca privrátená k Zemi vtedy nie je osvetlená. Táto fáza Mesiaca sa nazýva nov. Niekedy sa ako nov pomenovavál časový okamih, v ktorom bol úzky kosák pribúdajúceho mesačného disku, prvý krát znovu pozorovateľný na západnej súmrakovej oblohe. Vďaka tomu vzniklo pomenovanie nový mesiac. Vo fáze mesiaca nove sa ekliptikálna dĺžka Mesiaca rovná ekliptikálnej dĺžke Slnka. Mesiac vychádza a zapadá na oblohe približne v tom istom čase ako Slnko. Následne po 2 až 3 dňoch po nove sa stáva viditeľným kosáčik Mesiaca.  Západ Mesiaca sa odďaľuje denne približne o 50 min.

 

 

O

Čo je obor?

Vo hviezde v ktorej jadre sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium  sa volá Obor. Obry patria do triedy svietivosti III Yerkesovej spektrálnej klasifikácie. Hviezdy s malou hmotnosťou ostanú na rovnakej jasnosti, pokiaľ sa z nich nestanú biele trpaslíky. Z mohutnejších hviezd sa stanú oveľa jasnejšie obry alebo dokonca nadobry.

Aká je observačná kozmológia?

Je to epocha vesmíru, kedy je možné sledovať expandujúci vesmír. Observačná kozmológia začala vo veku 10% doterajšieho trvania vesmíru.

Čo je Occamova britva?

Pojem Occamova britva nespadá priamo do oboru kozmologických výrazov. Je to výzva učenca Williama Occama zo 14. storočia, ale je často používaná práve vo vesmírnych teóriách. Znie: "nerozmnožovať hypotézy viac, než je nevyhnutné".

Čo je Olbersov paradox?

Je to jeden z rozporov "riešiaci" zostavu vesmíru. Ide vlastne o popretie nekonečného statického vesmíru. H. Olbersa zaujala zdanlivá samozrejmosť, a to, že je v noci tma. Bolo to formulované v roku 1823. V nekonečnom vesmíre s rovnomerne rozloženými galaxiami je táto skutočnosť nemožná. Nočná obloha by mala žiariť veľkým jasom lebo by sa sčítalo svetlo aj z veľmi vzdialených galaxií. Zo skúsenosti však vieme, že takýto stav nie je možný, preto teda neplatí jeden z uvedených predpokladov (rovnomerne rozložené galaxie).  Prvé a zároveň najstaršie znenie o nemožnosti konečnosti a statickosti vesmíru pochádza z roku 1610 od J. Keplera.

Čo je Ω (omega)?

Gréckym písmenom Ω sa označuje priemerná hustota vesmíru, ktorá je delená kritickou hustotou. Ak by Ω bola vyššia ako 1, mohla by gravitácia napokon viesť k spätnému zrúteniu. Podľa doterajších zistení sa bežné atómy podieľajú na kritickej hustote iba 4%. Teda ak by v našom vesmíre nebolo nič iné, potom by Ω = 0,04. Približne polovica týchto atómov je zoskupená vo hviezdach a plyne, z ktorých sa skladajú galaxie a zvyškom je medzigalaktický plyn. Skrytá hmota prispieva 5 až 10x väčšou mierou.

Čo sú ostrovné vesmíry?

Ostrovné vesmíry sú vlastne schéma ako sú rozptýlené po prázdnote kozmického priestoru. Prvé správne vysvetlenie povahy Mliečnej dráhy a ostatných hmlovín. Podľa I.Kant slabé hmloviny, ktoré sú pozorované astronómami, nie sú žiadnym novým javom, ale ide jednoducho o "obyčajné" iné galaxie.

Čo je (projekt) OZMA?

Je to projekt, ktorý sa zaoberá vyhľadávaním inteligentných spoločenstiev vo vesmíre. Konkrétne ide o vysielanie rádiových signálov k planetárnej sústave okolo hviezdy ε Eri v súhvezdí Eridana.

 

P

Čo je pahviezda?

Je to zoskúpenie hviezd, ktorých hmotnosť nie je dostatočne veľká, aby sa v ich jadrách zapálila termonukleárna reakcia. Žiarivosť pahviezdy je daná iba gravitačnou kontrakciou.

Aký je paralelný vesmír(y)?

Alebo aj multiverzum, multivesmír je hypotetický súbor viacerých možných vesmírov, ktorý sa skladá zo všetkého čo existuje a môže existovať. Obsahuje všetok priestor, čas, energiu, hmotu, fyzikálne zákony a konštanty, ktoré ich definujú. Tento termín bol prvý krát použitý americkým filozofom W. Jamesom v roku 1895.

Podľa A.Linde, A.Vilenkin by to mohla byť "večná" inflačná fáza, kde sa zo nezávislých veľkých treskov stáva mnoho rôznych vesmírov do odlúčených časopriestorových oblastí.

Podľa A.Guth, L.Smolin by nový vesmír mohol pochádzať z vnútra čiernej diery a rozpínať sa do novej, nami nedosiahnuteľnej oblasti časopriestoru.    

Podľa L.Randallová, R.Sundrum by iné vesmíry mohli existovať oddelene od nášho v inej priestorovej dimenzii. Odlúčené vesmíry na seba môžu alebo nemusia vzájomne pôsobiť svojou gravitáciou.

Podľa A.Guth, E.Harrison vesmíry je možné stvoriť v laboratóriu. Ak necháme implodovať malý kúsok materiálu tak, aby vznikla miniatúrna čierna diera. Týmto spôsobom vzniknutý dcérsky vesmír by sa riadil zákonmi ovplyvnenými tými, ktoré vládnu vo vesmíre materskom.

Podľa H.Everitt, J.Wheeler: vďaka riešeniu niektorých paradoxov kvantovej mechaniky vznikol koncept paralelných vesmírov.

Čo je pás totality?

Je to stredová čiara plného mesačného tieňa, ak je úplne zatmenie Slnka.

Čo je perigeum?

Prízemie. Pojem sa používa pre identifikáciu telesa, okolo ktorého je príslušná obežná dráha. Perigeum vzťahujúce sa na orbity okolo Zeme.

Čo je perihel?

Je to bod na dráhe, pri ktorom je teleso najbližšie k Slnku.

Čo je perióda stáčania uzlovej priamky?

Je to extrémna poloha Mesiaca, ktorá je daná dobou, za ktorú sa jeden z uzlov dráhy Mesiaca vráti na to isté miesto proti ekliptike.

Čo je Pioneer 10?

Pioneer 10 je automatická sonda, ktorá bola vypustená v marci roku 1972. Po splnení svojej výskumnej úlohy opustí hranicu našej Galaxie. So sebou na "palube" nesie „prvý kozmický list“. Na pozlátenej plakete sú graficky zaznamenané informácie o rádiovom žiarení vodíka na vlne 21 cm, poloha Slnka v Galaxii, vzhľad ľudských bytostí a informácie o planétach slnečnej sústavy. Všetky číselné údaje sú zapísané v dvojkovej sústave.

Čo je Planck?

Je to sonda, ktorá mala pôvodne štartovať vo februári 2007, ale nakoniec sa štart sondy posunul na rok 2008. Jej hlavnou úlohou je sledovať reliktné žiarenie.

Čo je planémo?

Je to nový pojem, ktorý označuje objekty planetárnej hmotnosti. Termín planémo zaviedol profesor Gibor Basri. Je to objekt, ktorý je dostatočne veľký na to, aby sa vlastnou gravitáciou vnútorne skladal a zaguľatil. Zároveň nie je tak hmotný, aby v ňom mohli prebiehať  termonukleárne fúzie (fúzory). Podľa tejto definície je potom planéta vlastne planémo obiehajúca okolo fúzora. Potom by sa skupina dnešných deviatich planét slnečnej sústavy alebo ôsmych bez Pluta rozšírila na 35 planét napr. Ceres, Orcus, Sedna, Xena a iné.

Čo je planéta?

Grécky názov planétes = pútnik. Pojem planétes sa objavil už v staroveku. Na oblohe boli hviezdy bludice, hviezdy stálice alebo planéty. Blúdivých hviezd (planét) bolo sedem a podľa rýchlosti pohybu boli ich sféry zoradené nasledovne Mesiac, Merkúr, Venuša, Slnko, Mars, Jupiter a Saturn. Už v staroveku bol ku každej planéte priradený deň v týždni a taktiež jeden z známych kovov vtedy. To bol obraz dokonalého Božieho diela popísaný Aristotelom. Ani v stredoveku nebol dôvod toto spochybniť. Obsah pojmu planéta sa zmenili až vďaka práci M. Kopernika a J. Keplera v 16. a 17. Storočí. Slovo samo zostalo, ale z „nebeského svetla“ (planéty) sa stalo obiehajúce teleso okolo Slnka, ktoré bolo podobné Zemi (planéta v dnešnom zmysle slová). Vtedy bol z vtedajšieho zoznamu vylúčený Mesiac so Slnkom.

Čo je planetárna inflácia?

Termín planetárna inflácia sa používa pre situáciu, kedy sa uzná ako regulárna planéta, planéta z okraja slnečnej sústavy napr. UB313. Dokedy sa pre tieto objekty nevytvorí nová kategória. Následne by sem spadala aj planétka Pluto.

Čo je planetárna hmlovina?

Je to časť odhodených vonkajších plynných obalov Slnka a hviezd jeho hmotnosti. Sú v podobe sústredených guľových obalov. Vďaka svojmu kotúčovému tvaru pripomína planétu, preto nesie názov planetárna hmlovina. Rozťahujú sa rýchlosťou 10 až 50 km/s a majú krátku životnosť, približne 10000 rokov. Ich priemer je až niekoľko tisíc AU.

Čo sú planetesimály I. generácie?

Sú to kamenné balvany, ktoré vznikli "zlepením" kamienkov s veľkosťou niekoľkých milimetrov. Priemerný rozmer je približne 5 km.

Čo sú planetesimály II. generácia?

Sú to objekty, ktoré vznikli stretávaním planetesimál I. generácie. Za pomoci vlastnej gravitácie si prisvojujú zvyšný plyn, čím vznikajú prvotné plynné atmosféry; r = 500 až 800 km; m = 1021 kg.

Čo sú planétky?

Sú to objekty s veľkosťou stoviek metrov až stoviek kilometrov. Obiehajú v území medzi dráhami planét Marsu a Jupitera. Známych planétok je niečo cez 7000. Konečný počet sa odhaduje na 750000. Priemerná hmotnosť planétok je = 1018 kg. Väčšie množstvo planétok má nepravidelný tvar, čo potvrdzuje periodická zmena v jasnosti, ktorá je spôsobená rotáciou týchto telies.

Aký je Platónov rok?

Platónov rok trvá 26 000 rokov, behom ktorých sa uskutoční obeh samotného svetového pólu na oblohe.

Čo je plochý priestor?

Je to jeden z možných tvarov vesmíru s nulovou krivosťou.

Aká je podmienka neexistencie hranice?

Je to myšlienka, ktorá vraví že vesmír je konečný, ale nemá v zdanlivom čase žiadnu hranicu.

Čo je pohyb hviezd?

Hviezdy sa pohybujú rýchlosťou v rádoch desiatok km/s. Preto je prejav takého pohybu  viditeľný až rádovo v desiatkach tisícoch rokov.

Čo je pól ekliptiky?

Je to bod, okolo ktorého sa na oblohe pravidelne pohybujú severný a južný pól. Interval za ktorý opíšu kruh je u oboch póloch 26 000 rokov.

Aká je poloha nebeských objektov?

Poloha nebeských objektov sa udáva ako na Zemi pomocou rovnocennej zemepisnej dĺžky a šírky.

Čo je populácia (hviezd) I, II?

Na základe pozorovania hviezd W. Baade v susednej galaxii (Andromeda) sa rozlišujú dva druhy hviezd. Vzorec je charakteristický pre všetky špirálové galaxie, vrátane našej.

Populácia I – sem patria mladé hviezdy, horúce a modré, ktoré sa vyskytujú v špirálnych ramenách.

Populácia II – sem patria staršie hviezdy, chladnejšie a červené, ktoré sa vyskytujú v stredovej časti galaxie.

Aký je pozorovateľný vesmír?

Je to časť vesmíru vo vnútri nášho kozmického horizontu. Časť kozmu je natoľko blízka, aby z nej vyžarované svetlo k nám dorazilo. Jednoducho povedané je to časť vesmíru, ktorý môžeme "vidieť".

Čo je prahviezda?

Je to hviezda, ktorá vznikla z medzihviezdneho mračná, zárodočná hviezda. Hviezd ktoré vznikajú zo zárodočného mračná je obvykle viac a tie sa potom zoskupujú do hviezdnych asociácií.

Čo je precesie (jarného bodu)?

Sú to pohyby pólov a rovníkov, ktoré spôsobujú sťahovanie jarného bodu na oblohe po ekliptike doprava. Preto sa jarný bod vzďaľuje od súhvezdia Barana, v ktorom ležal pred naším letopočtom. Momentálne sa nachádza v súhvezdí Rýb a smeruje k súhvezdiu Vodnára, kde dorazí o 500 rokov. Za jarným bodom sa posúva celý pás zvieratníkových znamení a tomu posunu po ekliptike hovoríme precesie jarného bodu.

Čo je precesie (zemské osi)?

Je to pohyb severného alebo južného pólu okolo pólu ekliptiky. Pól alebo bod, okolo ktorého sa naoko otáča celá obloha, nezostáva v stabilnej pozícii. Na oblohe opisuje kružnicu raz za 26 000 rokov, čo je tzv. Platónov rok. Aktuálne je bod svetového severného pólu vzdialený približne stupeň od Polárky, ale za 13 000 rokov sa bude nachádzať pri hviezde Vega v súhvezdí Lýry.

Aký je problém horizontu?

Je to kozmologický problém z inflačnej teórie vzniku vesmíru. Vesmír sa vo svojom ranom veku nerozpína dosť rýchlo, preto tá časť, ktorá dnes zapĺňa náš viditeľný vesmír, musela vyrásť z oblasti, ktorá bola v tej ranej dobe pomerne veľká, než aby mohla byť v tej dobe urobená hladko a pravidelne fyzikálnymi procesmi, ktoré sú do svojho vplyvu obmedzené rýchlosťou svetla. AK inflácia trvala dobu od 10-35 do 10-33 sekundy, tak sa celý náš viditeľný vesmír mohol naozaj vyvinúť z oblasti, ktorá bola v týchto raných dobách v dosahu svetelných signálov. Náš vesmír vznikol roztiahnutím oblasti, ktorá bola veľmi malá na to, aby ju vyhladili fyzikálne procesy, ktoré sa riadia požiadavkami teórie relativity.

Čo je problém plochosti?

Budúcnosť vesmíru je v bežnom modeli daná najmä hustotou. Vesmír, ktorý má hustotu nižšiu ako kritická hustota sa bude stále rozpínať a má zápornú krivosť. Vesmír, ktorý ma  hustotu vyššiu ako kritická hustota sa v budúcnosti bude zmršťovať a má kladnú krivosť. Javí sa to tak, že na poznanie budúcnosti vesmíru bude stačiť zmerať priemernú hustotu vesmíru. Tu však môže nastať problém. V ďalekohľadoch a  prístrojoch registrujeme len tzv. svietiacu hmotu, ktorá je iba 1 %. Ďalšie 4 % je nesvietiaca hmota atomárnej povahy. Z gravitačných prejavov galaxií a mnohých experimentov vieme, že vo vesmíre sa nachádza 26 % temnej hmoty a 69 % temnej energie, ktorú nevidíme. Spomínané zložky môžu budúcnosť vesmíru ovplyvniť. Bez ich znalosti nemôžeme jednoduché predpovede budúcnosti vesmíru, ktoré budú založené na kritickej hustote použiť. V súčasnosti všetky doterajšie experimenty poukazujú na to, že vesmír ako celok má približne kritickú hustotu a je blízky plochému vesmíru.

Čo je Prodromus Astronomiae?

Je to dielo J. Hevelia, ktorý bol poľský astronóm, v ktorom uviedol niekoľko nových súhvezdí v miestach oblohy, kde bolo málo hviezd.

Aká je premenná hviezda?

Je to pomenovanie odvodené od časovej striedavosti jasnosti hviezdy, ktorú spôsobuje:

Geometrickú príčinu – sú to dvojhviezdy, ktorých zložky sa pri obiehaní okolo spoločného ťažiska navzájom zakrývajú.

Astrofyzikálna príčina - ak hviezda mení svoju povrchovú teplotu a rozmery.

Explodujúce hviezdy menia prudko svoju jasnosť sú to nova a supernova.

Ak povrch hviezd nie je všade rovnako jasný  hovoríme o rotačných premenných (pulzary).

V katalógu sa označujú ako R.

Aký je protogalaktický plyn?

Je to zárodočný plyn v oblasti vesmíru, v ktorej vznikali prvé hviezdy.

Aký je prvotný atóm?

Názov prvotný atóm prvý krát použil G.Lemaitre. Je to úvaha o období, kedy bol vesmír, teda jeho obsah „natlačený“ do gule cca 30x väčšej ako je naše Slnko. Tento útvar nazval prvotný atóm. Prvotný atóm neskôr vybuchol. Rozpadol sa na veľké množstvo úlomkov, z ktorých sa  stali "klasické" atómy, galaxie i hviezdy.

Čo sú prvotné čierne diery?

Je to čierna diera, ktorá bola vytvorená vo veľmi ranom vývojovom období vesmíru. Tiež sa nazýva primordiálna čierna diera.

Aké sú prvotné hviezdy?

Prvotné hviezdy sú kozmické objekty I. generácie. Sú to čisté vodíkovo-héliové hviezdy. Nedajú sa pozorovať, lebo ich veľká prvotná hmotnosť viedla k zhusteniu a následnému výbuchu (supernova) po pár miliónoch rokov od svojho vzniku. Čo pri veku vesmíru 10 miliárd rokov, vysvetľuje ich absenciu v súčasnom vesmíre.

Čo je pulsar?

Sú to premenné hviezdy. Teleso ktoré vzniklo po výbuchu supernovy. Ak neutrónová hviezda so sebou strhne aj magnetické pole, rýchlo sa roztočí a prejavuje sa ako pulsar. Pulz neutrónovej hviezdy je veľmi pravidelný a trvá zhruba 1 sekundu.

Q

Čo sa označuje písmenom Q?

Písmenom Q sa označuje odchýlka nerovnomernosti, teda rozdiel medzi najnižšími a najvyššími hodnotami hustoty, delenými celkovou energiou (mc2 hmoty). Vesmír nevznikol dokonale hladký ani uniformný. Ak by áno, obsahoval by teraz vodíkový a héliový plyn tak zriedený, že na každý kubický meter by pripadal v priemere menej ako jeden atóm, ktorý by bol chladný a jednotvárny. Neboli by žiadne galaxie, chemické prvky ani hviezdy. Zásluhou „rastu kontrastu“, ktorý počas rozpínavosti spôsobuje gravitácia mohla toto všetko zmeniť hoci aj nepatrná počiatočná nerovnomernosť. Q udáva mieru najväčších štruktúr vo vesmíre, kde vyššie hodnoty Q vedú k "hrudkovitejšiemu" vesmíru. Podľa počítačových modelov Q zodpovedajúce terajším galaxiám kupam musí byť asi 0,00001. Nízka hodnota znamená, že z hľadiska gravitácie je náš vesmír veľmi hladký. Ak by Q bolo nižšie, bola by rozpínavosť vesmíru natoľko hladká, že by nevznikla žiadna štruktúra. Ak by bolo Q vyššie, bol by vesmír tak rozčlenený, že by sa zrútil do obrích čiernych dier.

R

Čo je radiant?

Radiant meteorického roja je myslený stred miesta odkiaľ vychádza najväčší počet meteoritov.

Čo je raný vesmír?

Je to fáza vesmíru podľa bežného modelu. Všetky galaxie v istom okamihu museli byť v minulosti tak blízko pri sebe, že ani hviezdy, ani galaxie, dokonca ani samostatné atómy alebo ich jadrá nemohli existovať samostatne.

Čo je reflektor?

Patrí z optického hľadiska k najkvalitnejším ďalekohľadom. Objektív tvorí primárne, duté, guľové, parabolické alebo hyperbolické zrkadlo. Obraz predmetu sa odráža ešte v tzv. sekundárnym zrkadlom. Hovoríme mu aj zrkadlový teleskop.

Čo je refraktor?

Je to teleskop, ktorého objektívom je šošovka alebo sústava šošoviek. Jeho svetelnosť  je daná optickou veľkosťou objektívu, zväčšenie naopak ohniskovou vzdialenosťou.

Čo je rektascenzia?

S pomocou rektascenzie sa udáva poloha hviezd na oblohe. Veličina zodpovedá zemepisnej dĺžke na Zemi a meria sa od jarného bodu smerom k východu.

Aké sú röntgenové dvojhviezdy?

Röntgenová dvojhviezda je tesná dvojhviezda, ktorá vysiela röntgenové žiarenie. Jedna z dvojhviezd  je malá kompaktná deformovaná hviezda s nesmiernou gravitačnou potenciálnou energiou. Druhá zložka je väčšinou plazmová hviezda, z ktorej uniká plazma. Gravitačný potenciál urýchľuje elektróny a ióny medzi plazmovou a degenerovanou hviezdou, pričom vzniká brzdné žiarenie.

Čo röntgenové kozmické žiarenie?

Röntgenové žiarenie tiež vzniká tým, že sa zohreje látka na vysokú teplotu. Očakávalo sa, že aj Slnko bude zdrojom röntgenové žiarenia, ale žiarenie zo Slnka aj z vesmíru sa absorbuje v zemskej atmosfére. Preukázané to bolo až v roku 1949 za pomoci rakiet.  Röntgenové žiarenia vystupujú zo škvŕn a erupcií na povrchu Slnka a z jeho koruny, ktoré majú teplotu niekoľko mil. stupňov.

Čo je retrográdny pohyb planét?

Planéta okrem svojho západo - východného pohybu medzi hviezdami vykonáva aj opačný pohyb. Nehovoríme o spätnom pohybe planéty. Len pri pohľade zo Zeme sa zdá, že sa planéty pohybujú v nepravidelných intervaloch opačným smerom. Zem obieha okolo Slnka inou rýchlosťou než ostatné planéty. V čase keď je planéta Zem najbližšie ju prebieha alebo naopak za ňou zaostáva.

Čo je Robertsonova-Walkerova metrika?

Je to matematický opis homogénnych a izotropných priestoročasov.  Súvisí to s vesmírmi, ktoré majú rovnomerne zakrivený priestor, ale rovnaký kozmický čas pre všetkých pozorovateľov pohybujúcich sa s expanziou. (tzv. idealizované vesmíry) H.Robertson, A.Walker, 1935.

Čo je Rocheovo rozopnutie?

Je to jav, ktorý sa vyskytuje v tesných dvojhviezdach. Expanzia jednej zložky dvojhviezdy, nemôže pokračovať donekonečna. Bude jej v tom brániť gravitačné, respektíve aj magnetické pole druhej zložky. Rocheovo rozopnutie - hmota rozpínajúcej sa hviezdy začne pretekať v podobe zakriveného plynného prúdu smerom k druhej zložke a časť hmoty sa tiež môže rozptýliť okolo celej sústavy v podobe prstenca alebo disku.

Čo je rotujúca čierna diera?

Vôkol rovníka sa vytvára prechodová oblasť, ktorá sa nazýva ergosféra. Na póloch rotácie primyká k Schwarzschildovej guli. Častice, ktoré vlietajú do ergosféry sa môžu rozdeliť na dva kusy. Jeden skončí v čiernej diere a druhý kus vyletí z ergosféry späť do okolitého vesmíru, ale s vyššou energiou ako mali pôvodné častice. Takúto energiu dosiahla častica z rotačnej energie čiernej diery. Po početných takýchto procesoch sa rotácia čiernej diery zastaví a ergosféra zanikne.

Čo je rozpínanie vesmíru?

Expanzia vesmíru alebo aj rozpínanie vesmíru je vlastnosťou vesmíru, ktorá sa prejavuje vzájomným vzďaľovaním galaxií aj bublín medzigalaktického plynu. Expanzia vesmíru je fyzikálna danosť zmeraná predovšetkým pomocou červeného posunu. Pozorovaním vesmíru sa prišlo nato, že čím sú vzdialenejšie objekty, tým väčšou rýchlosťou sa od nás vzďaľujú. Podľa aktuálnych astronomických vedomostí, vesmír vznikol z gravitačnej singularity pred približne 13,7 miliardami rokov (Veľký tresk) a odvtedy sa rozpína. Doposiaľ sa nevie, či bude vesmír expanzovať večne alebo sa jedného dňa rozpínanie zastaví a nastane kontrakcia vesmíru, ktorá sa ukonči opätovne v singularite. Zatiaľ sa predpokladá, že vo vesmíre je taká hustota hmoty, že rozpínanie sa nikdy nezastaví. Vo vesmíre sa však nachádza aj veľké množstvo „neviditeľnej hmoty“ alebo tiež temnej hmoty, preto sa nedá presne zistiť jeho hustota. Ak bude hustota vesmíru väčšia než kritická, začne sa vesmír zmršťovať, ale ak je menšia, bude sa večne rozpínať. A ak je hustota rovná kritickej hustote, rozširovanie vesmíru sa bude postupne spomaľovať, až sa v limite zastaví, nezačne však kontrakcia.

Čo je rýchlosť rozpínania vesmíru?

Skutočný vesmír pozostáva z hmoty, ktorá svojou gravitáciou spôsobuje spomaľovanie expanzie vesmíru v závislosti od času. Niekedy bola rýchlosť expanzie vesmíru vyššia ako dnešná rýchlosť. Súčasná  rýchlosť expanzie na časticovom horizonte je 2x vyššia ako rýchlosť svetla.

Aká je použitie gréckej abecedy v astronómii?

Gréckou abecedou sa zväčša označujú hviezdy, v poradí podľa jasnosti. Najjasnejšie hviezdy sa označujú alfa, najmenej jasné omega.

S

Aký je s-proces?

Pojem pochádza z anglické slova slow, čiže pomalý. Je to štádium vo vývoji hviezd s hmotnosťou vyššou ako naše Slnko. Proces sa odohráva v jadre starnúcej hviezdy a ten sa nazýva "pomalý proces" (s-proces). Pri tomto procese vznikajú jadrá až po nukleónové číslo 210.

Čo je saros?

Je to perióda, ktorá bola objavená v 4. stor. pr.n.l. Asýrčanov. Cyklus periódy trvá 6585,32 dňa, čiže18 rokov a 11 dní = 223 synodických mesiacov. Po uplynutí periódy dochádza znova k zatmeniu Mesiaca v rovnakej polohe.

Aký je Seeligerov paradox?

Je to jeden z rozporov "riešiaci" zostavu vesmíru. V neobmedzene veľkom vesmíre s rovnomerne rozloženou hmotou by na Zemi pôsobila nekonečne veľká gravitácia. Keďže to tak nie je, neplatí aspoň jeden z predpokladov.

 

Aká je Seyfertová galaxia?

Je to skupina galaxií, ktorá bola objavená v roku 1943, objaviteľom C.K.Seyfertom. Galaxie majú mimoriadne jasné jadro a emisné čiary v spektre. Sú zdrojmi rádiového aj röntgenového žiarenia s nadbytkom svetla v infračervenej oblasti.

 

Aký je siderický mesiac?

Je to doba, za ktorú sa Mesiac po obehnutí okolo Zeme vráti späť do rovnakej polohy na oblohe, vzhľadom na nebeskú klenbu (medzi hviezdami). Siderický mesiac trvá 27,321 661 dňom, zokrúhlene 27 1/3 dňom.

 

Čo je simulacra?

Je to názov pre kozmologické modely v starom Grécku.

 

Aká je skrytá hmota?

Je to hmota alebo presnejšie látka, ktorá sa dá vo vesmíre pozorovať len zásluhou jej gravitačného pôsobenia na okolité objekty tvorené bežnou svietiacou hmotou. Temná hmota nemôže byť pozorovaná, pretože nevyžaruje nijaké elektromagnetické žiarenie. O jej existencii sa vie len vďaka  gravitačných prejavov na žiarivú hmotu: gravitačné šošovky, rotácia galaxií, pohyb oblastí H II a guľových hviezdokôp. Temná hmota nie je vizuálne temná/tmavá, ale priehľadná. Prvá zmienka o existencii temnej „hmoty“ bola už v roku 1933, kedy švajčiarsko-americký astronóm Fritz Zwicky zistil nezrovnalosti pri skúmaní rotácie galaxií. Ak by v galaxii neexistovala žiadna iná hmota okrem skrytej hmoty, mala by rýchlosť, akú majú hviezdy obiehajúce okolo jadra galaxie zodpovedajúcim Keplerovým zákonom. Z pozorovaní astronóma však vyplynulo, že hviezdy od určitej vzdialenosti od stredu galaxie obiehajú omnoho rýchlejšie, než by mali podľa výpočtov. Rýchlejší pohyb bol vysvetlený práve temnou hmotou.

Pri posledných meraniach sa zistilo, že vo vesmíre je 23 % temnej „hmoty“, zatiaľ čo známa hmota, ktorá tvorí všetky priamo alebo nepriamo pozorované objekty, tvorí len 4 %. Zostatok vesmíru, teda 73 %, je tvorený temnou energiou. Podstata temnej „hmoty“ ani temnej energie nie je doposiaľ vysvetlená. Je viac teórií, jedna z nich hovorí, že môže ísť o málo jasné objekty, ktoré sú tvorené baryónovou tzv. obyčajnou látkou sú to napríklad hnedí trpaslíci, vychladnutí bieli a červení trpaslíci, neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Spomínané objekty sú súhrnne označované MACHO teda Masívne Compaktné Halové Objekty. Podľa ďalšej teórie sa temná „hmota“ skladá z úplne iných častíc ako baryónová látka. Mohlo by sa jednať o neutrína, ale aj exotické častice ako WIMP-y, Higgsove bozóny a iné. Ďalšia teória hovorí, že temná „hmota“ neexistuje a nezrovnalosti medzi pozorovaným a predpokladaným gravitačným pôsobením telies sú výsledkom našich chybných predstáv o gravitácii. V poslednom čase sa objavila nová teória, ktorá vysvetľuje zdanlivé nezrovnalosti v rotácii hviezd. Teória hovorí, že pohyby hviezd nemôžu byť opisované len podľa Newtonových zákov. Je potrebné prihliadať ak na teóriu relativity, napriek tomu, že sa ich rýchlosť ani z ďaleka nepribližuje rýchlosti svetla.

 

Aký je slnečný kalendár?

Na začiatku prvého mesiaca obdobia záplav na Níle predchádzal heliaktický východ Síria (Sotis) dňa 19.6. Vďaka tomuto pozorovaniu sa začalo v Egypte počítanie hospodárskeho roku, teda 30 dní a 12 mesiacov a k nim sa pridávalo 5 nadročných dní.

Čo je slnečná sústava?

Slnečná sústava je Slnko a všetky objekty, ktoré sa pohybujú v jeho gravitačnom poli. 99% hmotnosti celej slnečnej sústavy je sústredených v Slnku a zvyšná časť pripadá na 8 planét a ich mesiace, na planétky, meteory a meteorické roje, kométy a tiež na drobné prachové a plynné častice medziplanetárnej hmoty. Vlastnosti objektov v slnečnej sústave sa vyjadrujú pomocou jednotiek zodpovedajúcich vlastnostiam našej Zeme, teda hmotnosť sa vyjadruje v jednotkách hmotnosti Zeme, polomery telies v jednotkách polomeru Zeme atď.

Čo je slnovrat?

Slnovrat označuje zmenu v smere pohybu Slnka na horizonte. Pomenovanie 'letný' a 'zimný' slnovrat sú prepojené s dátumami okolo 21.6. a 21.12.. To je však platné len pre severnú pologuľu, na južnej pologuli je to naopak.

Čo je zmršťovanie vesmíru?

V kozmológii je to hypotetický kolaps vesmíru po tom, ako sa zastaví expanzia vesmíru a začne sa jeho zmršťovanie. Je to opak veľkého tresku. V dnešnej dobe sa môžete s touto teóriou stretnúť pri úvahách o rozpínaní vesmíru. Táto teória protirečí teórií rozpínania vesmíru a je založená na princípe zmršťovania vesmíru a teórií viacnásobných veľkých treskov. Červený posun svetla od hviezd je dôkazom rozpínania vesmíru, ktoré sa od nás vzďaľujú. Ale zároveň to môžeme pokladať aj za dôkaz kolabovania vesmíru do jedného bodu.

Čo je súhvezdie?

Gréci, Číňania, národy pri Níle, Eufrate a Inde spájali hviezdy do skupín a pomenovali ich podľa svojich bohov, zvierat a hrdinov. Ich predstavy prežili do dnes. Názvy hviezd a súhvezdí teda vznikli pred dvoma až štyrmi tisíckami rokov.

Čo sú spektrálne čiary vo hviezdach?

Čiary kovov a molekulárne pásy sa vyskytujú iba u chladných hviezd, preto lebo v horúcich hviezdach sa molekuly nevyskytujú a kovy sú ionizované. Čo značí odtrhnutie elektrónov z obalu atómu, práve tých, ktoré by spektrálne čiary mohli vytvárať. Zo spektrálny čiar sa dá dozvedieť mnoho informácii ako napr. teplota, tlak plynov, chemické zloženie, vzďaľovanie alebo približovanie hviezd a rýchlosť otáčania.

Čo je spektrálna klasifikácia?

Spektrálna klasifikácia je posudzovanie hviezd podľa teploty hviezdneho povrchu, teda fotosfére. Teplota sa dá zistiť na základe absorpčných spektrálnych čiar. Tieto čiary sú tmavé  v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. Poloha a intenzita absorpčných spektrálnych čiar závisí od toho, aké energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené. Obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia, v ktorom sa atómy nachádzajú. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorpčných čiar, ktoré sú vytvorené atómami v hviezdnej atmosfére, predovšetkým vo fotosfére.

Čo je spektrum hviezd?

Prvým rozsiahlejším pokusom o spektrálnu klasifikáciu hviezd sa venoval Angela Secchiho, ktorý v roku 1868 uverejnil katalóg s 4000 hviezdnymi spektrami. Secchi rozdelil hviezdne spektrá do štyroch skupín. V roku 1890 Edward Charles Pickering, Williamine Flemingová a Annie Jump Cannonová  rozšírili a zmiernili triedenie hviezdnych spektier. Zaviedli postupnosť spektrálnych tried od najteplejších bielych A až po najchladnejšie červené Q. Neskôr Anthonia Caetana Mauryová zistila, že niektoré triedy sú zbytočné a iné je potrebné v klasifikácii presunúť inde. Vtedy vznikla populárna harvardská spektrálna postupnosť: B A F G K M. Pozorované hviezdne spektrá je možné zostaviť do plynulej rady podľa klesajúcej povrchovej teploty. Kritériom ktoré musia spĺňať pre zaradenie jednotlivej hviezdy sú relatívne intenzity niektorých vybraných spektrálnych čiar, ktoré sú výrazne závislé práve na teplote.

Čo je špirálová hmlovina?

Prvé špirálové hmloviny boli objavené v 18. Storočí. Vtedy ešte astronómovia nevedeli, že ide o ďalšie hviezdne sústavy ako je naša Galaxia. Prevládal názor, že sa jedná o satelity na hranici našej Galaxie. Správnosť bola potvrdená v 20. rokoch 20. stor.

Aké sú štandardné sviečky?

Je to astronomický objekt so známou svietivosťou. Je niekoľko dôležitých metód odvodzovania vzdialeností v extragalaktickej astronómii a fyzickej kozmológii, ktoré sú založené na štandardných sviečkach. Porovnaním ich známej svietivosti a pozorovanej svietivosti je možné vypočítať vzdialenosť objektu nasledovne.

Medzi štandardné sviečky patria:

- Premenné hviezdy typu RR Lyrae — červené obry sa typicky používajú na meranie vzdialeností v rámci Mliečnej cesty a blízkych guľových hviezdokôp.

- Cefeidy sa uprednostnene používajú ako možnosť v extragalaktickej astronómii do vzdialenosti okolo 20 Mpc.

- Supernovy typu Ia majú veľmi dobre vypočítateľné maximum ako funkciu tvaru ich svetelnej krivky a sú dôležité pri meraní vzdialeností v medzigalaktickej škále.

Čo je štatistická paralaxa?

Priemerná paralaxa skupiny hviezd, ktoré sú približne v rovnakej vzdialenosti. Z nich sa určuje radiálna rýchlosť a vlastný pohyb. Výsledky sa môžu použiť pre štatistické spracovanie, nie na individuálne objekty.

Čo je Stephanov kvintet?

Je to vzájomne veľmi tesne spojená skupina galaxií, ktorej členky preukazujú príznaky vzájomného gravitačného narušovania,  malo by k tomu však dochádzať iba vtedy, ak sú tesne pri sebe. Červené posuvy jednotlivých telies skupiny však poukazujú na rýchlosti vzďaľovania medzi 800 - 6700 km/s.

Čo je superasociácia?

Je to veľké hviezdne zoskupenie mladých horúcich hviezd. Hovoríme o obdobe asociácií v našej Galaxii.

Čo je supernova?

Supernova je konečné štádium hviezdy, stlačené jadro hviezdy v ktorom panujú vysoké teploty a tlaky. Jednu časť energie odnášajú neutrína a časť energie sa prejaví ako rázová vlna. Tá sa šíri proti smeru gravitačného rúcania až sa dostane k povrchu hviezdy. Vonkajšie vrstvy sa uvoľnia výbuchom, ktoré je pozorované ako rýchle zjasnenie hviezdy až na milión násobok bežných hodnôt čo sa nazýva explózia supernovy. Počas výbuchu supernovy sa s veľkou pravdepodobnosťou vytvárajú ťažké prvky od polónia po kalifornium. Jadro supernovy sa ďalej zmršťuje a vytvára tak neutrónovú hviezdu. Obal hviezdy sa po výbuchu stáva súčasťou medzihviezdnej hmoty. Supernovu je možné rozdeliť na tzv pomalé a rýchle novy. Pomalá nova sa zjasní počas po roka niekoľko tisíc krát a následne opäť pomaly slabne. Rýchla nova sa zjasní až stotisíc krát počas týždňa a rýchlo zhasína.

Čo je svetelný kužeľ?

Je to priestorovo časová plocha, ktorá ukazuje možné smery svetelných lúčov, ktoré sú vyslané z daných udalostí.

Čo je svietivosť (hviezdy)?

Pojem svietivosť hviezdy je množstvo viditeľného svetla, ktoré vysiela hviezda za 1 sekundu. Pre správne určenie svietivosti hviezdy je potrebné, aby sa merané objekty „ako keby“ preniesli do rovnakej vzdialenosti.

Čo je symbiotická hviezda?

Pojmom symbiotická hviezda sa nazývajú hviezdy, v ktorých spektre sa nachádzajú široké absorpčné pásy oxidov rôznych kovov a zlúčenín uhlíka. Súčasne sa v nich dajú pozorovať emisné čiary vodíka a ionizovaných prvkov.

Aký je synodický mesiac?

Je to doba, za akú sa Mesiac vráti do rovnakej polohy voči Slnku vzhľadom k pozemskému pozorovateľovi. Keďže Zem obieha okolo Slnka, trvá Mesiacu dlhšiu dobu  než sa vráti do rovnakej polohy vzhľadom na Slnko. Tento dlhší cyklus sa nazýva synodický mesiac. Pomenovanie vzniklo podľa gréckeho syn hodo = s cestou, čo znamená Mesiac cestuje so Slnkom alebo aj doba lunácie. Doba lunácie je medzi 29,27 a 29,83 dňami, dlhodobý priemer činí 29,530 588 dní (29 dní 12 hodín 44 minút a 2,8 sekúnd) – približne 29 ½ dňa.

T

Aké sú T Tauri fázy?

Je to etapa vo vývoji hviezdy. Nasleduje po fáze Hayashiho stopa. Ak dosiahne teplotu cez 0,5 mil. K vyhorí D, Li, Be a B, ktorých jadrá sa spoja s protónom za vzniku He.

Aká je Tempelova kométa?

Je to periodická kométa s dobou obehu 5.52 roka, ktorá sa nazýva aj Tempel 1 alebo 9P/Tempel. Kométu objavil Ernst Wilhelm Leberecht Tempel  3. apríla 1867. Jadro kométy má rozmery 7,6 x4,9 km s periódou rotácie 40,7 h ( v súčasnosti, nie je veľmi aktívna). Tempelova kométa je prvou kométou, ktorá bola sondou navštívená 2x. Vo februári 2011 okolo nej preletela sonda Stardust-NExT vo vzdialenosti približne 200 km.

Čo je tepelná smrť vesmíru?

Ak sa nejaké žiarenie premení na teplo (neusporiadaný kinetický pohyb častíc) nie je možné túto tepelnú energiu ďalej premeniť. Pokiaľ je vesmír uzavretou sústavou, prebieha v ňom nezvratný proces degradácie energie na teplo. Po uplynutí určitého časového intervalu, nebudú vo vesmíre možné žiadne energetické premeny. Všade by panovala tá istá nízka teplota, niečo nad absolútnou nulou a vesmír sa tak stane mŕtvym svetom.

Čo je trigonometrická paralaxa hviezd?

Takto sa merajú uhly s presnosťou 0,01'', čo je na hranici možností optickej astronómie. Technika merania je popísaná pod heslom paralaxa, dvojitá.

Aké je trigonometrické určenie vzdialenosti hviezd?

Je to podstatná metóda na určovanie vzdialenosti hviezd. Vďaka znalosti vzdialenosti hviezdy môžeme určiť ďalšie jej fyzikálne vlastnosti ako sú napríklad hmotnosť, rozmery, hustotu, žiarivý výkon a mnoho iného. Metóda trigonometrického určenia vzdialenosti hviezd je založená na trigonometrii. Technika merania je popísaná pod heslom paralaxa dvojitá.

Čo je Trojané?

Trojané je skupina planétok, ktoré sú pomenované po hrdinoch Trójskej vojny. Planétky sa pohybujú okolo Slnka tak, že neustále tvoria so Slnkom a Jupiterom rovnostranný trojuholník. Počet týchto planétok v r. 1970 bol 15.

Aký je tropický rok?

Tropický rok je doba medzi dvoma po sebe nasledujúcimi priechodmi Slnka (stredu slnečného disku) jarným bodom. Rok trvá 365 dní 5 h 48 min 45,4 s, teda 31556925,4 s = 365,242192129 dňa.  Je základom kalendárneho roka. Hviezdny rok je o 20 min dlhší ako tropický rok čo spôsobuje precesia zemskej osi.

Aké sú trpasličie planéty?

Je to vesmírny objekt, ktorý obieha okolo Slnka a má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia upevnila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (zhruba guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy. Nesmie byť ani satelitom planéty. Definíciu trpasličej planéty schválila Medzinárodná astronomická úni (IAU) 24.8.2006 na zasadnutí v Prahe.

Aký je tunguský meteor?

Obrovský výbuch ktorý sa odohral 30.6.1908 keď v tesnej blízkosti Zeme preletela rozpadajúca sa kométa. Jej úlomky vstúpili do atmosféry a začali horieť. V tomto čase k našej planéte smerovali veľké časti pôvodného jadra kométy s hmotnosťou desiatok tisíc ton, ktoré sa pohybovali rýchlosťou približne 100 000 km/ha. Keď vstúpili do zemskej atmosféry uvoľnila sa z nich energia, ktorá zodpovedá desiatkam vodíkových bômb. Miestom tejto "apokalyptickej" explózie sa stalo našťastie neobývané miesto v strednej Sibíri, pri rieke Tungusky. Miestny ľudia popísali, že videli na oblohe veľkú ohnivú guľu, ktorá bola sprevádzaná stopou čierneho dymu. Niektorí obyvatelia tvrdili, že cítili teplo na vlastnej koži. Silná tlaková vlna, zrazila všetkých na zem a boli aj straty na životoch. Následne vypukol požiar. Následky výbuchu bolo možné pozorovať tisíce km od epicentra. Po celom Rusku zasiahla víchrica a otrasy zaznamenali aj seizmologické stanice v Amerike a na Jáve. Správy z udalosti nikoho nezaujímali, až v roku 1921 sa o výbuch začal zaujímať ruský mineralóg L. Kulik, ktorý v roku 1927 dorazil so svojou výpravou k Tunguske. Stopy výbuchu bolo poznať aj po viac ako 19 rokoch. Na zemi ležali spálené zvyšky stromov, boli vyrovnané, tak že smerovali do epicentra ležiaceho 75 km severne od Tungusky. Nikdy sa nenašli zvyšky meteoritu, a tak sa dospelo k názoru, že šlo o explodujúce úlomky kométy v atmosfére. V roku 1947 prišla ďalšie objasnenie udalosti, kedy astronómovia zachytili pás úlomkov, ktorý Zem mohla preletieť práve v roku 1908, boli to Beta Tauridy, meteorický roj, ktorý sa pohybuje po rovnakej dráhe ako Enceova kométa, ktorá je preslávená svojou najkratšou obežnou dobou troch rokov a štyroch mesiacov.

U

Čo je udalosť?

Je to bod priestoročasu, ktorý je charakterizovaný časom a svojou polohou v priestore.

Čo je UFO?

Je to skratka pre neidentifikovateľné lietajúce objekty z anj názvu Unidentified Flying Objects. V skutočnosti sa jedná o akékoľvek objekty, ktoré sa pohybujú v priestore a nedajú sa identifikovať. V priebehu histórie sa tento termín degradoval len na objekty resp. stroje mimozemských civilizácií.

Čo je Uranometria?

Je to hviezdny atlas z r. 1603, ktorého autorom je J.Bayer.

V

Čo je Vela?

Sú to americké vojenské družice. Vďaka týmto družiciam bolo v roku 1973 objavené zábleskové žiarenie gama.

Čo je veleobor?

Je to typ hviezdy s hviezdnou veľkosťou približne -5m.

Čo je veľký krech?

Alebo aj big crunch. Je to možný scenár konca vesmíru, totálneho zmrštenia. V podstate je to analogická časovo obrátená verzia veľkého tresku, v ktorom sa vesmír zrúti sám do seba.

Čo je veľký tresk?

Alebo aj big bang. Je to slangový výraz pre fyzikálny vznik vesmíru.

Čo sú vety o singularitách?

Sú to matematické vety, ktoré dokazujú, že za veľmi všeobecných okolností sa v priestorovom čase vytvorí singularita, napr. singularita veľkého tresku.

Čo je viditeľnosť hviezd?

Bez teleskopu alebo ďalekohľadu môžeme na oblohe vidieť približne 2000 hviezd. S ich pomocou môžeme vidieť až niekoľko miliárd.

Čo je VLA?

Je to systém rádioteleskopov s ktorým bol pozorovaný prvý známy 'podvojný kvazar'. Skratka VLA pochádza z anj Very Large Array.

Čo sú vlasatice?

Názov pochádza z latinského slova coma, čo znamená vlasy, teda vlasatica. Je to kométa, ktorá je malým astronomickým objektom podobnému asteroidu, ale zloženého predovšetkým z ľadu.

Čo je vlastný pohyb (hviezd)?

Je to zmena zdanlivej polohy blízkych hviezd na oblohe. Ich vlastný pohyb nemôže byť zaznamenaný, pretože zdanlivá poloha hviezd sa mení veľmi pomaly. Uvedieme príklad Branardova hviezda vo vzdialenosti 56x1012 km sa pohybuje naprieč zornému lúču rýchlosťou 89 km/s, čiže 2,8 mld. km za jeden rok. V dôsledku toho sa jej zdanlivá poloha na oblohe zmení za rok asi o 0,0029 stupňa.

Čo je vrchlík?

Je to neviditeľná časť oblohy nad pólom, ktorá sa nachádza na opačnej pologuli, ako je pozorovateľ. Teda pozorovateľ, ktorý je na severnej pologuli, nemôže vidieť časť oblohy (tzv. čiapočku), ktorá je okolo južného pólu.

Čo je vyparovanie hviezd?

Je to proces, ktorý nastáva pri rozpade galaxií na hviezdy a planéty, kedy tesným priblížením hviezd k sebe sa mení ich relatívna rýchlosť. V dostatočne veľkej dobe môžu hviezdy alebo planéty získať také rýchlosti, že sa vyvážajú z gravitačnej pôsobnosti materskej galaxie a opustia ju do intergalaktického priestoru. Zásluhou zákonu zachovania energie v uzavretom systéme (galaxia), druhá z míňajúcich hviezd svoju energiu stráca a padá k ťažisku sústavy. Spomínaným procesom stráca každá sústava až 90% svojej hmotnosti v prospech intergalaktického priestoru a iba 10% pôvodnej hmotnosti sa zrúti do jej centra.

W

Aká je Wheelerova-Dewittova rovnica?

Je to generalizovanie Einsteinových rovníc, ktoré by zahrnulo kvantovú teóriu. Wheelerova-Dewittova rovnica popisuje vývoj vlnovej funkcie vesmíru 'W'. Ide o tú istú adaptáciu Schrödingerovej rovnice, ktorou sa riadi vlnová funkcia v bežnej kvantovej mechanike, ktorá počíta so zakriveným priestorom zavedeným vo všeobecnej teórii relativity. AK by sme poznali aktuálny tvar 'W', poučilo by nás to o pravdepodobnosti, s ktorou bude pozorovaný vesmír nájdený v stave s istými vlastnosťami javiacimi sa vo veľkom meradle. Aby sme však toto dosiahli, je nutné pre túto rovnicu mať nejaké počiatočné podmienky napr. počiatočný tvar vlnovej funkcie vesmíru.

Čo znamená skrátka WIMP?

Sú to slabo interagujúce hmotné častice, teda hypotetické častice, ktoré tvoria tzv. 'tmavú hmotu'. Skratka pochádza z anglického názvu Weakly Interacting Massive Particles.

Čo znamená skratka WMAP?

WMAP je skratka pomenovania sondy, ktorá odštartovala v júni 2001 a na orbite je 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Meraním odchyliek reliktného žiarenia upresnila vek vesmíru na 13,7 mld. rokov a potvrdila otvorenosť vesmíru. WMAP pochádza z anglického pomenovania Wilkinson Microwave Anisotropy Probe.

Čo sú Wolf-Rayetovej hviezdy?

Wolf-Rayetove hviezdy sú skupina najteplejších hviezd, ktoré poznáme. Ich povrchová teplota je približne 80000 C. Tieto hviezdy nemôžu byť staršie ako niekoľko desiatok tisíc rokov, lebo produkujú také množstvo žiarenia a energie, že so svojimi zásobami by  nevydržali dlhšie ako päťdesiat tisíc rokov.

Z

Čo je záporná krivosť?

Je to tvar vesmíru, ktorého hustota a energia je menšia ako kritická. V geometrickom zobrazení zodpovedá "sadlu".

Čo je žiarivosť (hviezdy)?

Označuje sa zn. L. Je to množstvo všetkého elektromagnetického žiarenia, ktoré vysiela hviezda za 1 sekundu. Ak hviezda žiari s polomerom R ako úplne čierné teleso teploty Tef (t.j. efektívna teplota), potom je jej žiarivosť L= 4πR2σT4ef. Ak zmeriame výkon K dopadajúci z hviezdy na 1 m2 zemského povrchu a ak poznáme vzdialenosť hviezdy r od Zeme, môžeme vyjadriť žiarivosť hviezdy vzťahom L = 4πr2K. Pre efektívnu povrchovú teplotu potom dostaneme porovnaním oboch výrazov pre žiarivosť vzťah: Tef = 4√(r2K/R2σ).

Čo je zatmenie Mesiaca?

Je to stav, kedy sa Mesiac nachádza v plnom tieni Zeme,  je teda v najvzdialenejšej pozícii od Slnka.

Čo je zatmenie Slnka?

Je to začiatok zakrytia Slnka Mesiacom do ich posledného viditeľného kontaktu. Môže to trvať až štyri hodiny. Úplné zatmenie Slnka v rovnakej polohe sa opakuje pravidelne v perióde 18 rokov a 11 dní. Počas tejto doby nastane na Zemi celkom 41 úplných zatmení Slnka. Pri každom nasledujúcom sa zatmení Slnka, sa pás tieňa Mesiaca na Zemi posunie asi o tretinu obvodu Zeme ďalej na severozápad. Preto sa úplné zatmenia Slnka postupom času stávajú čiastočnými a naopak.  Kvôli tomu nemôžu byť videné po sebe nasledujúce zatmenia z rovnakého miesta.

Aká je zdanlivá jasnosť?

Je to energia, ktorá je vyžiarená astronomickým telesom, kedy za jednotku času dopadne na jednotku plochy.

Čo znamená značenie hviezd?

Značenie hviezd v súhvezdiach má svoje jasné pravidlá. Najjasnejšie alebo inak dôležité hviezdy majú svoje vlastné pomenovania. Aj napriek tomu, že také hviezdy majú svoj názov, sú vždy značené aj písmenami gréckej abecedy. Tie vzostupne značia ich relatívnu svietivosť v rámci súhvezdia alebo sa tak označujú hviezdy premennej. Menej jasné a menej zaujímavé hviezdy (ale viditeľné voľným okom) sa číslujú, a to odprava doľava. Väčšina hviezd na oblohe má arabské mená, lebo sa nám zachovali poznatky z antického sveta vďaka arabským astronómom. Arabský astronómovia preložili Ptolemaiovo dielo "Alamgest" a ďalej sami pokračovali v štúdiu astronómie.

Čo je zodiak?

Zodiak alebo aj zvieratník alebo zverokruh je hypotetický pás pozdĺž ekliptiky, ktorý pozostáva zo súboru dvanástich obdĺžnikov na oblohe. Každý z týchto dvanástich obdĺžnikov sa nazýva znamenie zvieratníka a je 30° dlhý a 18° široký. Každé znamenie má kratšie 18° steny spoločné s ďalšími dvoma znameniami. Ich osou je ekliptika. Znamenia sa nazývajú podľa dvanástich z trinástich súhvezdí, s ktorými sa v minulosti z časti kryli. Znamenia sú pevne viazané na jarný bod. V dôsledku precesie sa pohybujú spolu s ním.